Starovekí lekári – ako tlmili bolesť? Starovekí lekári sa v anestézii vyznali skoro tak dobre ako v práci so skalpelom. Egyptskí starovekí lekári poznali spôsoby, ako pri operácii zmierniť bolesť – nad memfiským kameňom miešali vodu s octom a získavali tak oxid uhličitý. Tento plyn mal analgetický účinok, ktorý sa veľmi nelíšil od moderných anestetických metód. V 2.storočí n.l. rímsky lekár Galenos odporúčal užívanie „protijedu“, zmesi, ktorá obsahovala vyše 100 ingrediencií. Protijed sa používal ešte v 19.storočí, pričom je možné, že za svoju obľubu vďačil skutočnosti, že obsahoval ópium. Vo 4.storočí n.l. vypovedali poitierskeho biskupa Hilaryho do Orientu, kde sa oboznámil s účinkami ópia. Zostavil učebnicu medicíny, v ktorej radil: „Ak sa má niekomu skrátiť, spáliť alebo odrezať končatina, nech vypije pol unce ópia s vínom, zatiaľ čo bude spať, úd mu možno celkom bezbolestne odstrániť.“ Neskoršie používanie „spacej huby“ dokazuje, že vdychovanie ópia sa považovalo za cenný prostriedok na predĺženie znecitlivenia orgánu. Drogy a alkohol Najobľúbenejším anestetikom bol alkohol, ale v roku 1800 sa anglický chemik Humphry Davy nadýchal plynného oxidu dusného a zistil, že nielen tlmí bolesť, ale vyvoláva aj miernu eufóriu. Navrhol, aby sa tento plyn používal pri menších chirurgických zákrokoch, a zdôraznil, že pacient sa po ňom necíti tak zle ako po požití väčšieho množstva alkoholu. Jeho návrh zostal bez odozvy, ale oxid dusný si začal získavať obľubu na spoločenských večierkoch. Ako „rajský plyn“ sa dnes používa na zmierňovanie bolesti. Zdroj: coolplaneta.sk
Posted on: Mon, 04 Nov 2013 13:41:03 +0000
Recently Viewed Topics
© 2015