Ako rodiny zvládajú chronické choroby SCHOPNOSŤ niečo - TopicsExpress



          

Ako rodiny zvládajú chronické choroby SCHOPNOSŤ niečo zvládať možno definovať ako „schopnosť účinne si poradiť so stresmi, ktorým je človek vystavený, a prekonávať ich“. (Taber’s Cyclopedic Medical Dictionary) To si vyžaduje, aby ste sa postavili k problémom spojeným s chronickou chorobou takým spôsobom, že sa dokážete tešiť z určitej samostatnosti a pokoja mysle. A keďže chronická choroba je rodinná záležitosť, na to, aby ju rodina úspešne zvládala, je potrebná láskyplná a lojálna podpora zo strany každého člena rodiny. Pouvažujme o niektorých spôsoboch, ako rodiny zvládajú chronické choroby. Hodnota poznania Azda nebude možné vyliečiť hendikep, ale vedieť, ako ho zvládať, môže minimalizovať vplyv choroby na duševný a citový stav pacienta. Je to v súlade so starovekým príslovím, ktoré poznamenáva: „Muž s poznaním posilňuje moc.“ ( Príslovia 24:5) Ako môže rodina získať poznanie o tom, ako zvládať vzniknutú situáciu? Prvým krokom je nájsť prístupného lekára, ktorý je ochotný vyjsť v ústrety a venovať čas, aby pacientovi i rodine všetko starostlivo vysvetlil. „Ideálny lekár,“ poznamenáva sa v knihe A Special Child in the Family, „sa stará o celú rodinu a má aj všetku potrebnú lekársku kvalifikáciu.“ Ďalším krokom je neustále klásť konkrétne otázky, kým nepochopíte situáciu, nakoľko len môžete. Pamätajte však, že v kontakte s lekárom môžete znervóznieť a zabudnúť, čo ste sa chceli opýtať. Jeden užitočný návrh je vopred si napísať otázky. To, čo zvlášť budete azda chcieť vedieť, je otázka, čo môžete od choroby očakávať, spôsob liečby a ako si pri tejto chorobe počínať. — Pozri rámček „Otázky, ktoré môže rodina položiť lekárovi“. Je zvlášť dôležité poskytnúť primerané informácie súrodencom chronicky chorého dieťaťa. „Od začiatku vysvetľujte, čo sa deje,“ odporúča jedna matka. „Ak [súrodenci] nerozumejú, čo sa deje, ľahko sa môžu cítiť vytlačení z rodinného Niektorým rodinám sa podarilo získať užitočné informácie aj tak, že si vyhľadali údaje v miestnej knižnici, v kníhkupectve alebo na internete — veľmi často získali podrobné informácie o konkrétnej chorobe. Zachovať si primeranú kvalitu života Je len prirodzené, že členovia rodiny by mali chcieť, aby si pacient udržal primeranú kvalitu života. Vezmite si napríklad Neila du Toita, o ktorom sme sa zmienili v predchádzajúcom článku. Stále ho skľučujú vysiľujúce účinky jeho choroby. Napriek tomu trávi mesačne asi 70 hodín konaním toho, čo robí najradšej — rozpráva sa s ľuďmi vo svojom okolí o svojej biblickej nádeji. „Vnútorné uspokojenie mi tiež prináša,“ hovorí, „keď v zbore poskytujem biblické poučovanie.“ Kvalita života zahŕňa aj schopnosť prejavovať a prijímať lásku, tešiť sa z príjemných činností a rozvíjať si nádej. Pacienti by sa radi tešili zo života do takej miery, do akej im to choroba a liečba dovolí. Jeden otec, ktorého rodina žije s chorobou vyše 25 rokov, vysvetľuje: „Veľmi radi chodíme von, ale pre obmedzenia môjho syna nemôžeme chodiť na túry. Preto to robíme inak. Chodievame von na miesta, kde si to nevyžaduje namáhavú činnosť.“ Áno, pacienti majú schopnosti, ktoré im umožňujú získať istý stupeň uspokojenia zo života. V závislosti od charakteru choroby sa mnohí predsa len tešia z nádhernej scenérie a zvukov. Čím viac cítia, že ovládajú rôzne oblasti svojho života, tým je pravdepodobnejšie, že ich život bude mať primeranú kvalitu. Prekonávanie zložitých emócií Nevyhnutnou súčasťou zvládnutia situácie je naučiť sa ovládať škodlivé emócie. Jednou z nich je hnev. Biblia uznáva, že človek môže mať dôvod byť rozčúlený. Ale nabáda nás tiež, aby sme boli ‚pomalí do hnevu‘. (Príslovia 14:29) Prečo je to múdre? Podľa jednej príručky hnev „vás môže zožierať a spôsobovať zatrpknutosť alebo môže viesť k vysloveniu zraňujúcich slov, ktoré neskôr ľutujete“. Aj jediný výbuch hnevu môže spôsobiť škodu a môže trvať dlhý čas, kým sa tá škoda Biblia odporúča: „Nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou.“ ( Efezanom 4:26) Je jasné, že nemôžeme urobiť nič, aby sme zadržali západ slnka. Ale môžeme podniknúť kroky, aby sme sa rýchlo dostali z našej ‚podráždenej nálady‘, aby sme ďalej už neškodili sebe ani druhým. A situáciu pravdepodobne môžete zvládnuť omnoho lepšie, keď sa upokojíte. Ako každá iná rodina, aj vaša nepochybne zažije lepšie i horšie chvíle. Mnohí zisťujú, že to ľahšie zvládajú, keď sa môžu v rodine zdôveriť jeden druhému alebo keď sa môžu zdôveriť niekomu ďalšiemu, kto je súcitný a empatický. To bola určite aj Kathleenina skúsenosť. Najprv sa starala o svoju matku, ktorá mala rakovinu, a neskôr o svojho manžela, ktorého postihla chronická depresia a nakoniec Alzheimerova choroba. Pripúšťa: „Zdrojom úľavy a útechy pre mňa bolo, keď som sa mohla porozprávať so súcitnými priateľmi.“ S tým súhlasí aj Rosemary, ktorá sa dva roky starala o svoju matku. „Rozprávať sa s úprimnou priateľkou,“ hovorí, „mi pomohlo udržať si vyrovnanosť.“ Nech vás však neprekvapuje, keď pri rozhovore nedokážete zadržať slzy. „Plač uvoľňuje napätie a bolesť a pomáha vám prekonať žiaľ,“ hovorí sa v knihe A Special Child in the Family. * Zachovať si pozitívny postoj „Tvoja túžba žiť ťa môže podporiť, keď si chorý,“ napísal múdry kráľ Šalamún. ( Príslovia 18:14, Today’s English Version) Súčasní výskumníci si všimli, že očakávania pacientov — či už negatívne, alebo pozitívne — môžu často ovplyvniť výsledok ich liečby. Ako si však rodina môže zachovať optimizmus napriek dlhodobej chorobe? Hoci rodiny nemôžu ignorovať chorobu, ľahšie ju zvládnu, keď sa zamerajú na veci, ktoré sú ešte stále schopné robiť. „Situácia môže spôsobiť, že budete úplne negatívni,“ priznáva jeden otec, „ale musíte si uvedomiť, že ešte stále máte tak veľa. Ešte stále máte život, máte jeden druhého a svojich priateľov.“ Aj keď chronické choroby by sa nemali brať na ľahkú váhu, zdravý zmysel pre humor pomáha predchádzať duchu pesimizmu. Túto myšlienku ilustruje bezprostredný zmysel pre humor du Toitovcov. Collete, najmladšia sestra Neila du Toita, vysvetľuje: „Pretože sme sa naučili zvládať určité situácie, dokážeme sa smiať na veciach, ktoré sa nám stávajú a ktoré by sa azda mohli iným zdať skľučujúce. Ale keď to robíme, skutočne to pomáha uvoľniť napätie.“ Biblia nás uisťuje, že „radostné srdce pôsobí dobro ako ten, kto lieči“. — Príslovia 17:22. Nadovšetko dôležité duchovné hodnoty Pre duchovné blaho pravých kresťanov je nesmierne dôležité ‚predkladanie prosebných žiadostí Bohu modlitbou a pokornou prosbou‘. Povedie to k tomu, čo sľubuje Biblia: „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily.“ (Filipanom 4:6, 7) Jedna matka po takmer 30 rokoch starostlivosti o dve chronicky choré deti povedala: „Pochopili sme, že Jehova nám skutočne pomáha, aby sme to zvládli. Naozaj nás podporuje.“ Navyše mnohých posilňujú biblické sľuby o rajskej zemi bez bolesti a utrpenia. ( Zjavenie 21:3, 4) „Keďže naša rodina čelí chronickej chorobe,“ hovorí Braam, „nadobúda pre nás hlbší význam Boží sľub, že ‚chromý bude šplhať ako jeleň a jazyk nemého vykríkne radosťou‘.“ Ako mnohí iní, aj du Toitovci túžobne očakávajú čas, keď bude na zemi Raj a „nijaký usadlík nepovie: ‚Som chorý.‘“ —Izaiáš 33:24; 35:6. Hlavu hore. Samotná bolesť a utrpenie, ktoré sužujú ľudstvo, patria k dôkazom, že lepšie podmienky sú bezprostredne blízko. (Lukáš 21:7, 10, 11) Dovtedy však mnohí opatrovatelia a pacienti môžu potvrdiť, že Jehova je skutočne ‚Otcom nežného milosrdenstva a Bohom každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení‘. — 2. Korinťanom 1:3, 4. [Poznámka pod čiarou] Podrobnejší rozbor, ako zvládnuť vplyv choroby na emócie, pozri v článkoch „Opatrovanie chorého — zvládnutie nárokov“ v Prebuďte sa! z 8. februára 1997 na 3. až 13. strane. [Rámček/obrázok na strane 8] Otázky, ktoré môže rodina položiť lekárovi • Ako sa bude choroba vyvíjať a k čomu to povedie? • Aké budú jej príznaky a ako sa dajú ovplyvniť? • Aké možnosti liečby existujú? • Aké sú možné vedľajšie účinky, nebezpečenstvá a výhody rôznych spôsobov • Čo je možné urobiť, aby sa situácia zlepšila, a čomu sa treba vyhýbať? [Rámček/obrázok na strane 11] Ako môžete byť oporou Niektorí ľudia možno váhajú ísť na návštevu alebo ponúknuť pomoc, lebo nevedia, čo povedať alebo ako si počínať v takej situácii. Ďalší sú azda autoritatívni a presadzovaním toho, čo oni považujú za užitočné, môžu ešte zväčšiť tlak, ktorý rodina pociťuje. Ako teda možno pomáhať tým, ktorí majú chronicky chorého člena rodiny, a nezasahovať do ich súkromia? Počúvajte s empatiou. ‚Buďte rýchli v počúvaní,‘ hovorí Jakub 1:19. Prejavte záujem tým, že budete dobrými poslucháčmi a dáte členom rodiny možnosť vyrozprávať sa, aby sa im uľavilo, ak chcú rozprávať. Skôr tak urobia, ak vycítia, že máte „súcit“. (1. Petra 3:8) Pamätajte však, že neexistujú dvaja ľudia ani dve rodiny, ktoré by reagovali na chronické choroby rovnako. Preto „neraďte, iba ak skutočne viete o chorobe alebo o situácii všetko,“ hovorí Kathleen, ktorá sa starala o svoju matku a neskôr o chronicky chorého manžela. (Príslovia 10:19) A pamätajte, aj keď máte isté vedomosti v danej oblasti, pacient a rodina sa môžu rozhodnúť, že vás o radu nepožiadajú alebo vašu radu neprijmú. Ponúknite praktickú pomoc. Hoci citlivo reagujete na potrebu súkromia takej rodiny, buďte naporúdzi, keď vás skutočne potrebuje. (1. Korinťanom 10:24) Braam, ktorého sme citovali v tejto sérii článkov, hovorí: „Naši kresťanskí bratia nám úžasne pomohli. Napríklad keď sme zostali v nemocnici, lebo Michelle bola v kritickom stave, vždy tam boli štyria až šiesti priatelia, ktorí s nami presedeli skutočne celú noc. Dostali sme pomoc, kedykoľvek sme ju potrebovali.“ Braamova manželka Ann dodáva: „Zima bola strašne studená a dva týždne nám priatelia nosili každý deň inú polievku. Posilňovala nás horúca polievka a množstvo vrúcnej Modlite sa s nimi. Niekedy sa môže stať, že môžete urobiť len málo praktického alebo nemôžete urobiť vôbec nič. Ale je málo vecí, ktoré môžu byť také povzbudzujúce ako podeliť sa o budujúce biblické myšlienky alebo vrúcna modlitba s pacientmi a ich rodinou. (Jakub 5:16) „Nikdy nepodceňujte silu modlitby za chronicky chorých a ich rodinu — a spolu s nimi,“ hovorí 18-ročný Nicolas, ktorého matka trpí chronickou depresiou. Áno, vhodná pomoc môže veľmi pomôcť rodinám, aby zvládli stres spojený s chronickou chorobou. Biblia to vyjadruje takto: „Priateľ je druhom, ktorý je láskavý v každom čase, a bratom, ktorý sa narodil, aby pomohol v ťažkostiach.“ —Príslovia 17:17, The New English Bible. [Rámček/obrázok na strane 12] Keď je choroba smrteľná Niektoré rodiny sa azda zdráhajú rozprávať o približujúcej sa smrti smrteľne chorého blízkeho. Ale kniha Caring—How to Cope (Starostlivosť — ako ju zvládnuť) uvádza, že „ak máte nejakú predstavu o tom, čo očakávať a čo by ste mali robiť, môže to zmenšiť paniku“. Hoci konkrétne kroky sa budú líšiť v závislosti od miestnych zákonov a zvykov, tu je niekoľko návrhov, ktoré môžu rodiny zvážiť, keď opatrujú smrteľne chorého člena rodiny doma. V predstihu 1. Opýtajte sa lekára, čo možno očakávať v posledných dňoch a hodinách života a čo sa musí urobiť, ak smrť nastane v noci. 2. Urobte si zoznam tých, ktorých je nutné informovať o smrti. 3. Rozhodnite sa pre spôsob pohrebu: • Čo si želá pacient? • Pochovať alebo kremáciu? Porovnajte ceny a služby viacerých pohrebných služieb. • Kedy by sa mal pohreb konať? Dajte čas na to, aby bolo možné naň docestovať. • Kto povedie smútočný obrad alebo spomienkový akt? • Kde sa bude konať? 4. Aj keď je pacient pod vplyvom liekov, môže vnímať, čo sa okolo neho hovorí a robí. Buďte opatrní, aby ste pred ním nepovedali nič, čo nechcete, aby počul. Azda ho budete chcieť upokojiť tým, že sa s ním budete pokojne rozprávať a držať ho za ruku. Keď blízky zomrie Tu sú niektoré veci, ktoré môžu na pomoc rodine urobiť druhí: 1. Dajte rodine rozumný čas na to, aby bola sama so zosnulým, aby sa mohla vyrovnať s jeho smrťou. 2. Modlite sa s rodinou. 3. Keď je rodina pripravená, možno ocení vašu pomoc pri upovedomení: • Lekára, aby potvrdil smrť a vystavil úmrtný list. • Pohrebnej služby, márnice alebo krematória, aby sa postarali o telo mŕtveho. • Príbuzných a priateľov. (Môžete taktne povedať niečo ako: „Volám v súvislosti s [pacientovo meno]. Je mi ľúto, že mám zlú správu. Ako viete, istý čas bojoval s [akou chorobou] a zomrel [kedy a kde].) • Redakciu novín, aby uverejnila úmrtné oznámenie, ak sa to žiada. 4. Rodina si môže želať vziať niekoho so sebou, aby jej pomohol vybaviť záležitosti spojené s pohrebom. [Obrázok na strane 9] Členovia rodiny by sa mali čo najviac snažiť udržať si primeranú kvalitu života [Obrázok na strane 10] Spoločná modlitba môže rodine pomôcť zvládnuť situáciu Publikácie v slovenčine (2000 – 2013) ∣ Knižnica ∣ Nastavenia Copyright © 2013 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania. All Rights Reserved. ∣ Počítač
Posted on: Fri, 27 Sep 2013 11:04:10 +0000

Trending Topics



Recently Viewed Topics




© 2015