Komentár dňa: Keď je zle, treba klamať Tweet Tento slávny výrok bývalého šéfa euroskupiny Junckera v časoch vrcholiacej európskej krízy ukazuje, že politici majú právo rozhodovať o tom, čo by mali ľudia vedieť a čo nie. Pripomína to Veľkého brata z novely Georga Orwella 1984, ktorý vie lepšie ako my, čo je správne. Keď sa fakty nezhodujú s propagandou, treba klamať alebo zmeniť pravidlá. Ekonomická štatistika k tomu výrazne pomáha. Nelepšiaca sa ekonomická kríza v eurozóne spôsobuje narastanie vládnych deficitov krajín, a to aj napriek tomu, že sa ešte pred niekoľkými mesiacmi dohodli na dodržiavaní ich maximálnej výšky. Aby sa táto dohoda nepovažovala za ďalší nedodržaný sľub, Európska komisia prichádza s odporúčaním na zmenu metodológie výpočtu štrukturálneho deficitu. Táto „vylepšená“ metodológia dáva krajinám väčší priestor na fiškálne výdavky, a tak vyššie dlhy, ktoré by si predtým nemohli dovoliť. Podobne to vyzerá aj v USA. Pred pár dňami sa objavil škandál ohľadom reportu z trhu práce z októbra 2012. Tento report zverejnený tesne pred voľbami bol kľúčový pre znovuzvolenie Obamu. Prekvapujúco zaznamenal prudké zníženie miery nezamestnanosti z úrovne 8,1% na 7,8%, keď sa vytvorilo viac ako 800-tisíc pracovných miest, najviac od rok 2003. Toto číslo už nikdy potom tak vysoké nebolo. Hovorí sa o tom, že bolo zmanipulované. Vláda reagovala promptne – vytvorí vládnu komisiu, ktorá preskúma túto vládnu štatistiku. O úspechu komisie nikto nepochybuje. Odhliadnuc od možnej manipulácie, samotná štatistika miery nezamestnanosti, o ktorú sa ekonómovia opierajú, je zavádzajúca. Miera nezamestnanosti v USA síce klesá, no hlavným dôvodom nie je zvyšujúca sa zamestnanosť, ale naopak – znižujúca sa participácia obyvateľstva na trhu práce. Tá v USA klesla na minimá od roku 1978 na základe vyradenia dlhodobo nezamestnaných z registrov. Je to len ďalší príklad ako vhodná metodológia pomáha k propagácií súčasnej hospodárskej politiky. No ešte zaujímavejšia je najsledovanejšia vládna štatistika v podobe rastu hrubého domáceho produktu. HDP môže bez problémov rásť, aj keď sa skutočná prosperita nezvyšuje. Príkladom je Čína, kde aby provincia zabezpečila vysoký rast, dala postaviť most, potom ho zložiť, a opäť postaviť. Je to ako kopanie a zahádzanie jám, len preto, aby HDP rástlo. V tomto duchu, vláda nemôže šetriť, musí míňať, ináč hrozí pokles HDP. Je pritom jedno, či vláda niečo tvorí alebo nie. Do ešte väčšej dokonalosti to dotiahli v USA, kde zmenili metodológiu výpočtu nominálneho HDP, keď do neho nerátajú iba súčasné odvody firiem do dôchodkových fondov, ale aj tie budúce. Týmto krokom sa zrazu zvýšilo bohatstvo Američanov o 3 bilióny dolárov. Podobný krok zavádza aj Čína. Jednoducho, nech sa pozrieme kdekoľvek, ekonomická štatistika sa stala slúžkou vládnej politiky. Zastieranie reality má však svoje hranice, a tie ľudia vidia pri pokračovaní ekonomickej krízy. Úprava štatistických metód a ekonomických modelov možno prinesie krátkodobý politický kapitál, no nie vyriešenie súčasných problémov. Jediným riešením je zahodiť modely a vrátiť sa späť k reálnej ekonomike, kde prosperita je synonymom produkcie a vláda je synonymom stability. Inak politici riskujú, že po tom, ako sa hmla stratí, nastane nepríjemné prekvapenie.
Posted on: Thu, 21 Nov 2013 23:23:15 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015