Nezabúdajme !!! Už sa viac nenechajme opiť rožkom a sladkými - TopicsExpress

Nezabúdajme !!! Už sa viac nenechajme opiť rožkom a sladkými rečami vlastizradcov !! ČÍTAJTE : Aj sami členovia strany Smer podnikali kroky, aby sa nestal ministrom Podnikateľ a politik Smeru-SD Martin Glváč sa už ocitol v mnohých kauzách. Zo všetkých vyšiel tak, ako zatiaľ vychádza aj z kauzy tunelovania vo vojenských tajných službách. Vyhlásil, že vlastne o nič nejde, lebo okrem "mediálnej kačice" a účelového útoku na tajnú službu k ničomu nedošlo. Predseda strany Robert Fico ako obvykle dodal, že ani on nevidí dôvod, aby ho z funkcie odvolal. Po odpoveď na otázku, z čoho vyplýva Glváčova úžasná schopnosť prežiť, sa treba vrátiť do minulosti. Flašíkov spoločník JUDr. M. Glváč mal v 90. rokoch šťastie, že bol spoločníkom Fedora Flašíka a profitoval z jeho obchodov. Ale vďaka fanfarónstvu svojho partnera dlhé roky zostával v jeho tieni. Spolu boli aj vo firme Donar, ktorá za to, že vo volebnej kampani 1994 pomohla HZDS k víťazstvu, získala od Vladimíra Mečiara štatút uprednostňovanej agentúry. Otvorene to priznal aj sám F. Flašík: "Fakt, že väčšinu lukratívnych zákaziek od HZDS získal Donar, je neodškriepiteľný. Bol to klientelizmus či lobizmus, nazvime to tak. Priznávam, keby HZDS voľby nevyhralo, nemám nič." M. Glváč sa snažil úprimnosť svojho spoločníka neutralizovať tvrdením, že to tak nebolo a Flašík vraj nikdy nepovedal, "že sme žili z klientelizmu". Fakty svedčia o opaku. Donar zabezpečoval štátom organizované oslavy, štátne podniky si objednávali služby od Flašíkovej a Glváčovej agentúry. Obrovské zákazky dostal Donar od elektrární, od štátneho Tiposu, ale aj od privatizérov, ktorí k podnikom prišli vďaka HZDS. Spoločnosť Jánošík, ktorej štatutármi boli aj Flašík s Glváčom, dostala od štátu 26 miliónov Sk, aby nakrútila film o našom služobne najstaršom zbojníkovi. Ministerstvo kultúry neskôr oznámilo, že peniaze sa minuli, ale nakrútená bola iba jedna scéna - ako chudobný oravský ľud kope zemiaky. Spoluzakladateľ Smeru V období mečiarizmu spoločníci Flašík a Glváč nepohrdli ani priamou privatizáciou. V čase, keď boli v štatutárnom orgáne spoločnosti FGH (ekonomickí redaktori skratku dešifrovali ako Flašík, Glváč, Horváth), táto akciovka sprivatizovala štátny podnik Staving, premenovaný na Asting, za cenu 0,00 Sk. Nadobúdatelia mali iba povinnosť preinvestovať v podniku 15 miliónov Sk. Po protestoch ostatných záujemcov Fond národného majetku rozhodol, že spoločnosť FGH zaplatí 5,5 milióna Sk, a preinvestuje len 4,5 milióna korún. Účtovná hodnota takto získaného podniku bola približne 184 miliónov Sk. Zlatú baňu, ktorú mali otvorenú v ére V. Mečiara, spoločníci Flašík a Glváč zavreli vo veľkom štýle. Ich firma VOSS Slovakia získala od Investičnej a rozvojovej banky (v čase, keď ju ovládala skupina okolo Alexandra Rezeša) také "lukratívne" zákazky, aké porezešovské vedenie nechcelo akceptovať. Zmluvy však boli napísané tak, že si majitelia firmy VOSS vysúdili odškodnenie 104 miliónov korún. Pretože banku medzitým štát sprivatizoval, zaplatili to daňovníci. V roku 1999, keď vznikla strana Smer, boli spoločníci Flašík a Glváč medzi jej zakladajúcim členmi. Vtedy sa niektorí čudovali, prečo si mladý a nádejný politik, ktorý svoju kariéru založil na kritike privatizácie a klientelizmu, vybral za blízkych spolupracovníkov osoby, ktoré sa obohatili na mečiarovskej privatizácii a jeho klientelizme. Po nejakom čase im to vysvetlil samotný F. Flašík. Na konferencii týždenníka TREND v roku 2002 sa v sále plnej marketingových odborníkov pochválil príbehom, ktorý redaktorka Eva Čobejová zreprodukovala vetou: "To nie Fico si vybral Flašíka, aby mu urobil kampaň, ale Flašík si vybral Fica, aby mu vyhral voľby." Jeho čierne vody Voľby, ktoré šéf Smeru v roku 2006 vyhral, nevyhral ani tak pre Flašíka, lebo ten už bol na druhej koľaji, ale pre jeho spoločníka a ďalšie osoby, ktoré si Fica vybrali už v roku 1999. Pretože obdobie 2002 až 2006 musel Smer stráviť v opozícii, tieňový minister strany M. Glváč vtedy priťahoval záujem médií najmä tým, s kým sa stretával. Týždenník Plus 7dní pravidelne referoval o jeho kontaktoch s podnikateľom Vladimírom Poórom. V čase druhej vlády Mikuláša Dzurindu - ako vyšlo najavo po štyroch rokoch - sa M. Glváč ocitol veľmi blízko pri extra výnosnom obchode. Firma LM-Real (s ktorou bol M. Glváč spojený tak, že s jedným spolumajiteľom podnikal v troch firmách a druhá spolumajiteľka bola jeho osobná priateľka a podnikala s Glváčovým otcom) získala za podozrivých okolností pozemky v Čiernej Vode pri Bratislave. Za to, že "vybavila" pozemky pre reštituentov na Slovenskom pozemkovom fonde, získala ich za zlomok trhovej hodnoty. Za necelé dva milióny korún (66-tisíc eur) nadobudla pozemky v trhovej hodnote pol miliardy Sk (16,6 milióna eur). M. Glváč o tom s odstupom času povedal: "Bolo to za Dzurindovej vlády a ja nemôžem za to, že nejaká kolegyňa advoká tka niečo robila. Už som to stokrát vysvetľoval, je to úplná blbosť." Dobre si vybrali Pred voľbami v roku 2006 si politici z opačného tábora všimli jeho kontakty s údajným mafiánskym bossom. Daniel Lipšic sa šéfov Smeru pýtal, či im neprekáža, že "ich tieňový minister spravodlivosti Martin Glváč sa stýka s predstaviteľmi podsvetia". Reakcia M. Glváča nebola práve najšťastnejšia, lebo okrem toho, že sa k známosti so zavraždeným bossom Svobodom priznal, pridal ešte dodatok: "A nehanbím sa za to." Aj to mohol byť dôvod, pre ktorý sa v roku 2006 tieňový minister spravodlivosti nestal členom vlády, ale "iba"štátnym tajomníkom ministerstva výstavby. Ako štátny tajomník sa angažoval, aby rodinná firma Manovcov mohla dokončiť veľkú skládku odpadu v Pezinku. Ján Man, majiteľ pozemku pod skládkou, ktorý bol aj okresným funkcionárom strany Smer, sa stal šéfom krajského stavebného úradu. Pezinský aktivista Jaroslav Pavlovič to povedal jednoznačne: "Nebyť politickej nominácie, na základe ktorej sa dostal pán Man na čelo stavebného úradu, skládka v rozpore s územným plánom mesta by nezískala územné rozhodnutie." Keď sa po masových protestoch Pezinčanov situácia stala neúnosná, J. Man z funkcie prednostu krajského stavebného úradu odstúpil. M. Glváč vtedy vyhlásil, že to vonkoncom nebola chyba, že sa práve on stal prednostom. "Je to vynikajúci odborník a keby sme mali v štátnej správe sto takýchto ľudí, musel by štát tlieskať." Vo voľbách v roku 2010 dali Pezinčania opozičným stranám dvakrát viac hlasov ako Smeru. Po marci 2012 bol M. Glváč jediný, voči komu samotní členovia strany podnikali kroky, aby sa nestal ministrom. Ich námaha vyšla nazmar, lebo predseda navrhol M. Glváča za ministra obrany. Stal sa tak šéfom rezortu, ktorý je známy ako "ministerstvo kšeftov", lebo obchody v ňom sa utajujú pod zámienkou, že ide o vojenské tajomstvo. Príznačný je napríklad spôsob, akým ministerstvo na konci minulého roku nakúpilo dopravné lietadlá. Namiesto toho, aby zorganizovalo súťaž, lietadlá obstaralo "zmluvou na vykonanie modernizácie". Dve staré lietadlá sa vymenili za dve nové a ministerstvo doplatilo takmer 10 miliónov eur. Lietadlá nekúpilo priamo od výrobcu, ale od sprostredkovateľa (firmy Manipul), ktorý "sídli" na adrese, kde sa dá nájsť len zubná ambulancia. Tak ako premiér dôveroval ministrovi vtedy, dôveruje mu aj po kauze tunelovania vo vojenskom spravodajstve. Čo svedčí prinajmenšom o tom, že spoločníci Flašík a Glváč si spolu s ďalšími podielnikmi v roku 1999 dobre vybrali, kto im má vyhrávať voľby. ----Rad je na premiérovi Martin Glváč dokázal v Smere politicky prežiť neúspech v parlamentných voľbách 2002, po ktorom Fedor Flašík stratil postavenie straníckej dvojky. Ako šéf bratislavskej krajskej organizácie prežil vo funkcii dve ťažké prehry. Monika Beňová neuspela vo voľbách bratislavského primátora a Vladimír Bajan sa nestal županom Bratislavského kraja. Po oboch porážkach predseda ohlasoval personálne zmeny. Vtedajší generálny manažér Smeru Ján Richter vyhlásil, že za volebný neúspech "nesie politickú zodpovednosť bratislavský krajský predseda". Vo funkcii prežil aj to, čo strane spôsobil ako podporovateľ nepopulárnych budovateľov pezinskej skládky. M. Glváča neskolila ani čiernovodská majetková kauza, po ktorej sa od neho Smer dištancoval vyhlásením, že "akékoľvek podnikateľské alebo iné aktivity člena Smeru-SD sú jeho súkromnou záležitosťou". Český politológ Jiří Pehe to pobavene komentoval slovami, že súkromná aktivita politika neexistuje. Premiér sa dvakrát postavil za M. Glváča ako ministra obrany. Zastal sa netransparentného obstarávania, ale aj spôsobu obsadzovania funkcií vo vojenskom spravodajstve. Po vyhlásení M. Glváča, že k žiadnemu tunelovaniu v tajnej službe nedošlo, premiér už nemá právo na vyhlásenia, aké šíril ešte na konci minulého týždňa. Vraj keby sa ukázalo, že ľudia, ktorým minister dôveruje, zlyhali, tak M. Glváč bude musieť prijať "veľmi razantné rozhodnutia rôzneho typu". Keď sa potvrdí, že ľudia, ktorých si M. Glváč vybral, tunelovali, minister by už nemal nič prijímať. Rad bude na premiérovi, aby prijal rozhodnutie takého typu, akému sa už viac ako desaťročie vyhýba. (leš) youtube/results?search_query=fico+a+dzurinda+zachr%C3%A1%C5%88me+mark%C3%ADzu&oq=fic&gs_l=youtube.1.0.35i39l2j0l8.584.1133.0.3326.3.3.0.0.0.0.291.693.0j1j2.3.0...0.0...1ac.1.11.youtube.fcoSOp8C_6c