Nikola Tesla (* 10. júl 1856, Smiljan, Rakúske cisárstvo (dnes - TopicsExpress

Nikola Tesla (* 10. júl 1856, Smiljan, Rakúske cisárstvo (dnes Chorvátsko) – † 7. január 1943, New York) bol geniálny fyzik srbského pôvodu, vynálezca a konštruktér mnohých elektrických strojov a prístrojov. Jeho patenty a teoretická práca formovali základ moderných systémov na striedavý prúd (elektrická energia), vrátane polyfázových energeticko-distribučných systémov a motorov na striedavý prúd, ktoré umožnili začiatok etapy zvanej Druhá priemyselná revolúcia. Známy je tiež vďaka svojim príspevkom k fyzike elektriny a magnetizmu koncom 19. a začiatkom 20. storočia, bol vynálezcom rádia. Na jeho počesť je pomenovaná jednotka merania magnetickej indukcie – tesla (T). Po jeho verejnom predvedení bezdrôtovej telekomunikácie v roku 1893 a po výhre v tzv. „Vojne prúdov“ bol široko rešpektovaný ako najvýznamnejší elektrotechnický inžinier v Amerike a svojho času bol v USA pravdepodobne slávnejší ako ktorýkoľvek iný vynálezca alebo vedec v histórii. Mnoho z jeho predošlej práce zaviedlo moderné elektrotechnické inžinierstvo a mnoho jeho objavov malo základný význam pre budúcnosť. Teslov odkaz môže byť viditeľný v modernej civilizácii kdekoľvek, kde je použitá elektrina. Popri jeho práci na elektromagnetizme a inžinierstve, Tesla rôznou mierou prispel k odvetviam ako robotika, balistika, počítačová veda, jadrová fyzika a teoretická fyzika. Hoci bol Tesla veľký vedecko-technický génius, nemal výraznejšie podnikateľské schopnosti, často sa zadlžoval a mal právnické problémy v uznaní viacerých svojich patentov, pričom sa dostal do konfliktov s inými vynálezcami a podnikateľmi, predovšetkým s Thomasom Alva Edisnom a s Guglielmom Marconim. Neskôr sa navyše zaoberal vizionárskymi, no ťažko zrealizovateľnými a drahými projektmi, ako bola napr. bezdrôtová distribúcia elektriny. Kvôli všetkým týmto faktorom sa dostal do finančných problémov, utiahol sa do ústrania a 7. januára 1943 zomrel pomerne chudobný a zabudnutý v jednom z newyorských hotelov vo veku 86 rokov.Životopis[upraviť] Nikola Tesla sa narodil 10. júla 1856 srbským rodičom v dedine Smiljan blízko mesta Gospić v dnešnom Chorvátsku. Jeho otec Milutin Tesla, bol srbský pravoslávny kňaz. Od detstva vynikal talentom na prírodné vedy, študoval na univerzitách v Grazi a v Prahe. V roku 1880 sa presťahoval do Budapešti, kde pracoval v telegrafnej spoločnosti a začal sa intenzívne zaoberať výskumom elektriny, pričom prišiel na princíp striedavého prúdu. O dva roky neskôr sa presťahoval do Paríža a v júni 1884 sa trvalo usadil v Spojených štátoch (občianstvo tam získal v roku 1891). Tesla začal v roku 1884 pracovať vo firme EDISON CO, pretože od malička si predstavoval ako spolu s Edisonom vynaliezajú rôzne vynálezy. Po nezhodách s Edisonom súvisiacich hlavne s nedostatočným Teslovým finančným ohodnotením v roku 1886 založil vlastnú firmu: Tesla Electric Light & Manufacturing. Firma hlavne vyrábala a patentovala vylepšenia na oblúkové lampy. Tesla mal však zakrátko nezhody s investormi, pretože chcel vyrábať striedavý prúd, s čím nesúhlasili a vyhodili ho. Nenašiel si prácu v elektrickom odbore a istý čas musel ako robotník kopať jamy. V roku 1887 podpísal zmluvu s Edisonovým veľkým rivalom George Westinghouseom, ktorého zaujali Teslove nápady a od ktorého tak obdržal 1 000 000 dolárov, za ktoré si zariadil vlastné laboratórium. Pokračoval v ňom vo svojom výskume striedavého prúdu a urobil v ňom aj mnoho iných objavov, napr. roku 1890 vynašiel vákuované žiarovky svietiace bez vlákna. Už roku 1891 sa začal zaoberať technológiou rádiového prenosu a v roku 1893 ako prvý na svete verejne demonštroval rádiokomunikačný prístroj. Teslove objavy a vynálezy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch, dal si prihlásiť okolo 300 patentov. Mnoho jeho objavov vzniklo ako vedľajší produkt jeho primárnych výskumov a niekedy si hneď neuvedomil ich budúci potenciál, kvôli čomu ich nepublikoval a neskôr mu tak nebolo prisúdené jeho prvenstvo. Napr. už v roku 1887 ako prvý objavil tzv. Röntgenové žiarenie (pomenované po W. Röntgenovi, ktorý ho však "znovuobjavil" až o 8 rokov neskôr), je dokonca možné, že objavil laser viac ako pol storočie od jeho preukázaného objavu. V 90. rokoch narastali jeho konflikty s Edisonom v tzv. Vojne prúdov, v ktorej sa horlivo diskutovalo o otázke vhodnosti použitia jednosmerného alebo striedavého elektrického prúdu. Edison, ktorý chcel mať monopol na distribúciu jednosmerného prúdu vynaložil veľa úsilia a financií, aby očiernil Teslov koncept, no nakoniec neuspel a v roku 1896 firma Westinghouse Electric Corporation uviedla do prevádzky veľkú elektráreň na Niagarských vodopádoch s rozvodným systémom využívajúcim Teslove transformátory napätia, ktoré zanedlho úplne vytlačili jednosmerné rozvody. Tesla vo svojom laboratóriu v Colorado Springs V roku 1899 sa Tesla presťahoval do mestečka Colorado Springs, kde si vybudoval veľké špecializované laboratórium, v ktorom sa niekoľko mesiacov zaoberal na svoju dobu neuveriteľne pokročilými a vizionárskymi výskumami súvisiacimi hlavne s bezdrôtovým prenosom elektrickej energie. Colorado Springs Tesla opustil v roku 1900, získal financie od miliardára J. P. Morgana a s ich pomocou sa pustil do veľkého projektu tzv. Wardenclyffeskej veže, ktorá mala umožňovať bezdrôtovú distribúciu elektrickej energie na veľké vzdialenosti. S výstavbou 57 metrov vysokej veže sa začalo na Long Islande nasledujúci rok, celý projekt si však vyžadoval ďalšie dofinancovanie a keď Morgan po niekoľkých rokoch nevidel návratnosť svojich investícii, prestal Teslu podporovať. Hoci sa Tesla snažil získať investície aj z iných zdrojov, nebol úspešný, projekt nikdy nebol dokončený a Wardenclyffeská veža bola v roku 1917 zbúraná. Tesla sa navyše dostal do veľkých právnických ťahaníc s Guglielmom Marconim o vynález rádia. Teslu veľmi znechutilo, keď Marconi dostal v roku 1909 Nobelovu cenu za fyziku pre objav rádia, hoci on ho objavil už niekoľko rokov pred ním. Hoci jeho prvenstvo bolo jednoznačne preukázateľné, Marconi mal v tej dobe veľký vplyv a tak tento spor nakoniec vyriešil súd v Teslov prospech až v roku 1943, tri mesiace po Teslovej smrti. V roku 1915 bolo pôvodne ohlásené, že Tesla dostane Nobelovu cenu za fyziku, no z neznámych príčin sa tak nakoniec nestalo (podľa niektorých ju údajne Tesla odmietol). Teslovi narastali finančné problémy, nepodarilo sa mu získať financie na svoje projekty, začal byť verejne zaznávaný a po Prvej svetovej vojne sa definitívne utiahol do ústrania. Ďalej pokračoval vo výskumoch, no už viac v teoretickej, nie praktickej rovine, pričom sa zaoberal veľmi futuristickými projektami, ako napr. tzv. lúče smrti (Teleforce), či elektromagnetickým poľom poháňané lietajúce stroje. Hoci sa s ním príležitostne v novinách objavilo nejaké interview, na vedca jeho významu ostal do konca života nedocenený a zabudnutý. Zomrel 7. januára 1943 v izbe hotela New Yorker. Teslov nedokončený projekt Wardenclyffeskej veže Pocty a monumenty[upraviť] Po Teslovi bola v roku 1960 pomenovaná jednotka magnetickej indukcie - tesla. Jeho meno nesie aj kráter na odvrátenej strane Mesiaca a planétka 2244 Tesla. V Srbsku aj USA mu bolo postavených viacero veľkých pamätníkov, jeho meno nesie tiež medzinárodné letisko v Belehrade. Monument venovaný Teslovi bol postavený na Niagarských vodopádoch v New Yorku, v USA. Monument bol oficiálne odhalený v sobotu, 9. júla 2006, pri 150-tych narodeninách Nikolu Teslu. Monument bol sponzorovaný kostolom Sv. Georgea Sabriana, Niagarskými vodopádmi a vytvorený Lesom Drysdaleom z Hamiltonu, Ontário. Výtvor pána Drysdalea vyhral v medzinárodnej súťaži. Ďalší monument Teslu predstavujúci ho ako stojí na časti alternátora, bol postavený v Queen Victoria Park pri Niagarských vodopádoch v Ontáriu, Kanada.