Tento príspevok úplne rezonuje s mojou skúsenosťou, že každý koná v danom okamihu najlepšie ako vie. Priznám sa, že som pred niekoľkými rokmi bola veľmi pobúrená z takéhoto názoru, čítajúc v našom známom časopise rozhovor s kapitánom hokejovej prezentácie .Mirko Šatan sa tak vyjadril k otázke redaktorky , čo si myslí o praktikách mafie, ktorá si vlastnými praktikami vybavovala svoje účty. Vďaka môjmu súdeniu a jasnému presvedčeniu o mojej pravde som dostala dostatok príležitosti aby som sama zažila na vlastnej koži, že všetci sme boli len ochotníkmi, hráčmi na javisku zvanom Život. Že každý z nás je autorom vlastného scenára, je dobré keď je aj zároveň režisérom a hlavnou postavou. Avšak aj ostatní čo hrajú vedľajšie role podpísali vzájomnú dohodu, zmluvu, naučili sa texty , obliekli si patrične kostýmy a aj masky. Tak sme si všetci zahrali rôzne role obetí, vinníkov, zradcov, milencov etc. Všetky premiéry aj reprízy sme bravúrne hrali až tak, že sme sa s tými rolami stotožnili, uverili sme našej mysli, že sme to my sami. Ale realita je našťastie úplne iná. Lineárny čas skúsenosti , učenia sa a hrania rôznych postáv definitívne zatvára svoju oponu. Každý podľa seba ako cíti, v pravý okamih odkladá rôzne kostýmy a masky do depozitára Zeme. Je čas aby sa postavil sám pred seba v úplnej nahote,čistote a nevinnosti zahalenej v plášti súcitnej múdrosti získanej práve vďaka celej škále pocitov, emócii , zážitkov a rôznych skúsenosti. To je náš dar, naše dedičstvo Kým Sme sa v živote stali. Nestrannými pozorovateľmi, skutočnými Majstrami Života.
Posted on: Sat, 28 Sep 2013 18:42:24 +0000