Zlatá bublina alebo šanca na nákup? Téma zlata a vývoja jeho ceny bola za posledných pár rokov veľmi horúco diskutovanou témou. Diskusie sa venovali hlavne cenovým výkyvom zlata za posledných niekoľko rokov, hlavne prudkému rastu ceny zlata v roku 2011. Cena zlata vtedy dosahovala pravidelne historické maximá, ktoré vplyvom debaty o americkom dlhovom strope a európskej dlhovej kríze dosiahli hodnotu $1900 začiatkom septembra toho roku. To predstavovalo nárast 41% oproti januáru 2011 (keď cena zlata dosiahla $1340 za trójsku uncu), 190% nárast oproti hodnotám z júla 2007 (keď zlato kleslo na $650) a 660% nárast oproti septembru 1999 (keď cena zlata bola na úrovni $250, na najnižšej hodnote od roku 1979. V eurách bola dosiahnutá hodnota na úrovni približne €1360 za uncu, ktorá oproti januáru 2011 vzrástla o 28% z hodnoty €1062. Tento prudký nárast a následná korekcia rozvírili debatu v USA a v EU o možnej zlatej bubline a o tom, aký je budúci vývoj ceny zlata. V nasledujúcom roku cena zlata kolísala zhruba medzi úrovňou $1550 až $1800 za uncu. Od októbra 2012 však hodnota zlata začala relatívne výrazne klesať až k úrovni $1200. Samozrejme tento vývoj rozprúdil ďalšie vášnivé diskusie o možnom ďalšom smerovaní ceny zlata. Skeptické hlasy oslavujú úspešnosť svojich predošlých predpovedí a potvrdzujú, že zlato bola bublina. V tomto článku Chad Karnes opisuje, prečo zlato spĺňa všetky znaky bubliny a dáva vývoj jeho ceny do porovnania inými bublinami, ktoré sme mali možnosť vidieť v posledných rokoch. Pri analýze budúceho vývoja vyvracia argument inflácie spôsobenej kvantitatívnym uvoľňovaním a poukazuje na silu amerického dolára, ktorú považuje za vyššiu než v roku 2008. Podobné argumenty prináša aj známy americký ekonóm Nouriel Roubini, predstaviteľ keynesiánskej ekonomickej školy. V článku The Shine Is Off spred pár týždňov poukazuje na problém s investovaním do zlata hlavne v tom, že tento krok sa vyplatí len v prípade hrozby ekonomických katastrof a aj v prípade, že dôjde k tomuto scenáru, tak sa investovanie do zlata vyplatiť nemusí, nakoľko v roku 2008, keď vrcholila finančná kríza, došlo k prudkému poklesu ceny zlata niekoľkokrát. Z tohto dôvodu argument krízy podľa Roubiniho neobstojí. Rovnako poukazuje aj na problém s argumentom inflácie, ktorá by mala podľa podporovateľov zlata zvyšovať jeho cenu vďaka zvýšenému objemu peňazí v obehu. Roubini uznáva, že objem peňazí sa vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu prudko zvýšil na dvoj- až troj-násobnú hodnotu vo vyspelých ekonomikách (Eurozóna a Spojené štáty americké). Avšak tvrdí, že vďaka správaniu bánk, ktoré si držia peniaze, aby nadobudli likviditu vo forme vlastných zdrojov pre prípad ďalšej krízy, sa tieto peniaze nedostanú do ekonomiky. Nakoľko nedochádza k zvýšeným nákladom na strane miezd (z dôvodu vysokej nezamestnanosti a oslabovaniu odborov) a zahraničná konkurencia (napr. z Číny alebo iných regiónov s lacnou pracovnou silou) vytvára silný tlak na ceny, nie sme svedkami inflácie na strane cien produktov. K tomuto sa podľa Roubiniho pridáva aj deflačný tlak vytvorený nízkym rastom. Z týchto dôvodov Roubini považuje pokles ceny zlata za očakávateľný. Tieto argumenty sú však stále spochybňované viacerými ekonómami, primárne z radov Rakúskej školy ekonómie, ktorí v tejto argumentácii vidia niekoľko problémov. Medzi hlavných predstaviteľov tohto názoru patrí Peter Schiff, ktorý propaguje kúpu zlata a striebra už niekoľko rokov a očakáva aj v súčasnej situácii obrat a rast ceny zlata nad úrovne z jesene 2011. Súčasný stav na trhu so zlatom považuje za stav, ktorý bol spôsobený špekuláciami a odlivom ľudí, ktorí sa rozhodli nakúpiť zlato z krátkodobého hľadiska. Schiff takisto považuje pokles ceny zlata za reakciu na súčasné optimistické vyjadrenia mainstreamových ekonómov, ktorí sa spoliehajú na to, že americká a európska ekonomika sa dostane z recesie a čaká ich ekonomický rast. Tieto tvrdenia však nie sú podľa tohto ekonóma založené na reálnom stave ekonomiky, ale na krátkodobých dôsledkoch politík, ktoré spôsobili ekonomickú a finančnú krízu z rokov 2007 až 2008. Schiff na rozdiel od Roubiniho nepovažuje hrozbu inflácie za uzavretú z dôvodu obmedzenia nových finančných zdrojov na oblasť bankového sektora. Problémom je podľa neho fakt, že Federálna rezervná banka nemá únikovú stratégiu zo súčasnej politiky extrémne nízkych úrokových sadzieb. Tieto sadzby sa Federálna rezervná banka (FED) snaží využiť na znovunaštartovanie ekonomiky a na podporu investícií a pôžičiek ako aj na zotavenie realitného sektora. Podľa Schiffa je však práve táto politika len opakovaním tých istých chýb, ktoré spravila vláda G. W. Busha pri snahe oživiť ekonomiku po technologickej bubline zo začiatku minulej dekády. Táto politika však ekonomiku nemôže naštartovať nakoľko bez finančnej injekcie sa umelo vytvorený dopyt prepadne a ekonomika sa ocitne znova v recesii. Zároveň pri zvýšení úrokových sadzieb by hrozil kolaps finančného sektora, ktorý je na lacných peniazoch od FEDu. Preto na záchranu ekonomiky je potrebné sústavné nalievanie peňazí a nízke úrokové sadzby. Problémom preto nie je nutne terajšia vykazovaná inflácia, ale jej potenciálny budúci rast a následný tlak na zvýšenie úrokových sadzieb, ktorý môže vyvrcholiť v návrate do silnej ekonomickej krízy. Schiff takisto upozornil, spolu s ďalšími autormi a ekonómami na problém podhodnocovania skutočného stavu inflácie cez oficiálne dáta CPI, ktoré sa bežne používajú vládami na vyhodnotenie rastu spotrebiteľských cien. Prvým problémom, na ktorý upozorňuje napr. Miranda Marquit v článku pre depositaccounts, je fakt, že v roku 1996 došlo k zmene metodiky na výpočet CPI v dôsledku správy Bosskin Commission, ktorá trvala na tom, že vtedajšie CPI nadhodnocovalo mieru inflácie a navrhla dve zmeny v jej výpočte. Tieto mali za cieľ znížiť vykazovanú mieru inflácie. Podobné hlasy sa ozývajú aj v dnešnej dobe, keď došlo k dohode medzi republikánmi a Obamom v akceptovaní nového spôsobu merania inflácie prostredníctvom tzv. Chain Weighted CPI, ktoré má za cieľ ešte výraznejšie znížiť merané hodnoty inflácie. Podrobnejšie informácie sa môžete dozvedieť v článku Economic Policy Institute. Na základe týchto zmien Schiff upozorňoval na potrebu podrobnejšieho sledovania oficiálnych štatistík inflácie, ktoré skresľujú reálny vývoj spotrebiteľských cien v krajine. Keďže trhy so zlatom sú upokojené súčasnými oficiálnymi nízkymi údajmi o inflácii, Schiff predpokladá, že tento stav sa v budúcnosti zmení a že z inflácie sa stane problém, ktorý bude nahrávať cene zlata a z toho predpokladá budúci rast. Zdroj: upner
Posted on: Mon, 05 Aug 2013 09:06:40 +0000