ulica je nasim labirintom nebo stropom svet sa pohol a tisic bohov dava zbohom modlitbam co zneju vecer spoza stien pochoduj so mnou tuzbou a trap sa bud clovekom sleduj pribeh zi a kracaj pretoze kazda cesta prinasa pocit zablesky mysle hoci v utrobach budov najdes pravdy sveta tuzby samotarov a kroky co kracaju vecnostou no mozno len roky nebo je domovom je modre ako hory pribehov co prinasaju blazni z konca svetadielov tisic tuzob pre jeden let palit svojich tisic basni pre jeden svet pretoze jeden nestaci nie tak unikam prec prepac svet ty mi prepacis ze? prechadzam mestom ako detstvom mysel je priestor tak prepac svet si hmlisty a bolestivy vies to? mali sme rozpory a dlhe rozhovory do noci ked som vyfukovoal dym a vrieskal "hej vesmir ja ta strieskam" potom si ma strieskal ty aby som tak nevrieskal opity vdaka za to poznanie ze myslienky su ako rieky brehy sa zmyli v ulici mojho zivota hra svetlo s tienmi hry ale nikto ich nevidi ked kracam mestom bohov a nevypoviem to ani v miliardach svojich slov tak rozdavam slova ktore nikto nespoznava v preplnenom svete kde je nuda zabava a marna slava slova basnikov su jedny z najtruchlivejsich ked sa vzdalujem od bodu kde je dobre kedy si si mi vestil "jeden svet nestaci" tak stvoril som mnozstvo dalsich uz nemyslim bezim po upati hory sam do stredu kruhu vsetko mizne ked sa vnorim a uz neni kruh neni nic tak prepac mi svet ze neurobil som viac nez tychto par viet mi to prepacis ze?
Posted on: Wed, 24 Jul 2013 22:57:53 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015