ČASOPIS TÝŽDEŇ - BLOG Prestaňme sa klamať Prestaňme sa klamať, že sloboda je neodlúčiteľne spojená s demokraciou, demokracia s prosperitou, prosperita s globalizáciou a globalizácia s humanizmom. Súčasný slovenský a európsky príbeh je na hony vzdialený od uvedenej rovnice. Realita spravovania vecí verejných na úrovni obce a mesta, alebo na úrovni slovenského či európskeho parlamentu či vlády alebo komisie vôbec nie je o sledovaní verejného blaha, ale o presadení kapitálového a privátneho záujmu na úkor verejnosti a trvalo udržateľného života. Klamú nás, aby sme neprecitli. Aby sme nezistili, že nepotrebujeme tie nespočetné nánosy a vrstvy obnosených a nepohodlných rób, ktoré sú očačkané pátosom európskej politickej kultúrnosti a ťažkopádnosti politických inštitúcií a smerníc. Držia nás v rozprávkach, ktoré do nás vpichujú cez vyextrahované a podprahovo manipulované spravodajstvá, kampane a projekty, ktoré chŕlia kopy prebytočných informácií, aby sme nestihli zachytiť to málo, čo je podstatné a nevzbúrili sa zakaždým viac sa zužujúcej uzde na vlastnej šiji. A pritom to už vedia všetci, čo sú do toho namočení a sami sa nazývajú verejnými funkcionármi. Dosvedčuje to stúpajúca frekvencia ich hýrenia, harašenia a nezrozumiteľnosti, ktorá pripomína narastanie tlaku v rozbuške. A tuší to stále viac aj tých, čo sú zneužívaní volebným rituálom na posvätenie ďalšieho hodovania, priživovania a prihrávania si zákazok elitnej politickej a ekonomickej vrstvy. Rastúca nespokojnosť v rôznych kútoch Európy má podobný motív – neľúbosť na svojvôľou zamútenej demokratickej moci, ktorá tam, kde boli parky, stavia hypermarkety a tam, kde boli domáci výrobcovia, decimuje lokálne zdroje obchodnými reťazcami a nákupnými centrami, ktoré všetko, čo ponúkajú, dovážajú z krajín, kde to vyprodukoval moderný otrokársky systém. Slávna euro-atlantická demokracia tak posväcuje zotročovanie a devastáciu okolitého ale i svojho sveta, aby mohla žiť z daní svojich korporácií, ktoré likvidujú slobodu a nádej na prosperitu. Veru, ak je sloboda najvyšším princípom európskej civilizácie, potom zaručene nie je stotožnená a stále menej sa prekrýva s politickou demokraciou v súčasnom globálnom svetovom poriadku. V demokracii je sloboda človeka podriadenia vôli ľudu, ktorá sa ľahko premieňa na zvôľu, ak správne vyškolené kádre ovládnu vnemy a pocity alebo aspoň strach spoločnosti. Takto "obohatená" demokracia potom vytvorí ideálny priestor pre zničenie slobody človeka a novodobé nevoľníctvo, do ktorého dnes speje Európa. Je potom ešte právo voliť skutočne právom presadiť svoju vôľu pri riadení štátu? Nie, ak politické strany sú predmostiami záujmových skupín, do ktorých čela sa môžu postaviť len vybrané a bezpečné narcistické kreatúry a kde servilnosť a prízemnosť funkcionárov vyhráva na odvahou a úprimnosťou oponentov. Kto teda volí, nech vie, že aj živí ich ohyzdný svet a prikrýva molocha umastenou a smradľavou parlamentnou perinou. nízke 1 2 3 4 5 vysoké hodnotilo 73 ľudí .mIroslav Klobucnik | 3. jún 2013 | 2 067 čitateľov | 33 komentárov
Posted on: Thu, 20 Jun 2013 20:37:35 +0000
Recently Viewed Topics
© 2015