"Casto som vas chcel tajne, len si pomyslite, musim sa k tomu priznat, tajne olupit o vasu dostojnost a velkost, ale vo svojej zmucenej dusi som nenachadzal jedine slovicko hany alebo zlahcenia toho, co som vo vas chcel co i len nepatrne zranit. A zakazdym mi boli trestom lutost a nepokoj. Ano, vzdy, slecna, vzdy som si vas ctil. Nie je vam mile, ze takto hovorim? Ja, ja som rad, ze to hovorim." - Kratko sa na mna pozrela a usmiala sa. Trochu sa mi posmievala, ale predsa len bola rada. Okrem toho, to mi neuslo, bola pohruzena do myslienok na cosi velmi vzdialene. Ako keby bola duchom nepritomna, a to, jedine to sposobilo, ze som sa odvazil takto s nou hovorit. Budem sa mat na pozore, aby sa to neopakovalo. Robert Walser, Institut Benjamenta
Posted on: Wed, 18 Sep 2013 18:35:53 +0000