Príbeh zo života mladej teenegerky z jednej malej krajiny v Európe. Volá sa Nela a má 15 rokov. Má bežné problémy mladých teenegerov ako napriklad, kamaráti, škola, rodina a jej priateľ, ktorého má rada, ale neľúbi ho, totižto jej srdce bije pre o 5 rokov staršieho kamaráta jej bratranca, ktorý odišiel do vedľajšej krajiny za prácou a ani sa s ňou nerozlúčil, čo ju veľmi bolí, ale snaží sa žiť ďalej a nemyslieť na neho. Jej súčastný priateľ sa volá Mark a ten druhý Dave. Dnes sú presne 2 týždne čo je Dave mimo republiky a stále sa jej neozval. Čo mám robiť? Prečo mi toto robí? Chcela som na neho nemyslieť a zabudnúť na všetko čo sa kedy stalo medzi nami dvomi, ale ja to proste nedokážem, milujem ho a myslím si, že tak ľahko neprestanem. Nechcem zraniť Marka, ale je to tak a ani on to nezmení. Ako vždy, sedím pred notebookom, zo slúchatkami v ušiach, pretože naši sa zase hádajú, už nech je ten rozvod lebo sa to tu už nedá vydržať. Domov chodím vždy zo žalúdočnou nervozitou, pretože neviem či sa náhodou zase nehádajú. Bolí to, keď vidím dvoch ľudí, ktorých nadovšetko milujem ako sa hádajú, strašne to bolí, každý deň musím utešovať sestru, keď plače a pýta sa ma, že prečo práve mi. Zrazu mi pípla smska, myslela som si, že mi píše Mark, sms na dobrú noc, ale keď som si pozrela číslo bolo mi absolutne neznáme, na dotykovom telefóne som prstom klikla na tlačítko otvoriť. Začala som čítať ,,Ahoj Nel, to som ja Dave, prepáč, že som sa ti tak dlho neozval, ale nemal som ako, pretože som stratil vodický a aj kreditku, takže som nemal žiadne peniaze a nemal som si začo nabiť kredit. Strašne mi chýbaš, pozdrav všetkých doma a odkáž Matovy nech mi dá na teba pozor.,, Pozerala som sa na tú smsku ako keby som videla nejaký prízrak, prebrala som sa až vtedy, keď som z obyvačky počula veľký krik a sestru, ktorá veľmi plače. Rýchlo som si vybrala z uší slúchatká a bežala za ňou. Vzala som si ju na ruky a bežala s ňou do mojej izby, kde som jej dala do uší slúchatká, pustila dostatočne hlasnú hudbu a uložila ju do mojej postele. Vyšla som z izby a zatvorila za sebou dvere. Prišla som do obyvačky a začala kričať na mamu a na otca. "Ste normálny, prečo jej to robíte, uvedomte si, že je malá. Do riti tam ste naozaj drbnutý?"- mama sa na mňa pozrela a hneď začala plakať. "Prepáč nám to Nel, ale ešte chvíľku vydržte oukej?"- opýtal sa ma otec. "Fajn."- povedala som, otočila sa na päte a odišla späť do izby. Vzala som si mobil a začala som odpisovať Davovy ,,Ahoj, je to v pohode, len som si už myslela, že si na mňa zabudol. Ja to tu už nezvládam, naši sa stále len hádajú a ja musím stále utešovať Jenny. Bolí ma keď sa na ňu pozerám ako plače. Najradšej by som z tadiaľto odišla a mala každého v paži. Dobre pozdravím, drž sa, ahoj.,, odoslala som sms a nejak si ľahla vedľa Jenny... Ak chcete vedieť pokračovanie, dajte like --> https://facebook/pages/Smile-príbehy/316865758395385?ref=ts&fref=ts a otvorte si fotoalbum Ťažký život :3
Posted on: Mon, 01 Jul 2013 07:15:47 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015