Vari len krátku exkurziu do Rodového zriadenia a s ním spojeného Kopného práva. Je to zásadný protipól demokracie. Čo je demokracia? Nuž, predstavme si, že sa stretne 100 ľudí a začne hlasovať. Stačí, ak sa „vhodným spôsobom“ dohovorí 51 z nich na spoločnom postupe a rozhodujú aj o záležitostiach ostatných 49. To však nie je všetko. V každom dobrom antickom slovníku zistíte, že v starom Grécku – po zničení Pelasgov – existovali dva druhy ľudu: „demos“ a „ochlos“. Demos sa traduje ako „slobodný ľud“, pri výraze „ochlos“ väčšinou nájdete Aristotelovu poznámku, že ide o „nedvižnú masu“, ale to je výraz pre všetok ľud „komplet“. Áno, demos je slobodný ľud, na ktorý pracuje armáda otrokov. Je to teda sloboda elity postavená na otrockej práci celého zvyšku spoločnosti. Takže áno – USA či Veľká Británia vždy boli a aj sú demokratické krajiny. Vidno to najmä na USA: ich „slobodu“ demokraticky financuje celý svet. Ani len neskrývajú nástroj, aký na to požívajú – demokraciu. Je jedno, čo si o tom myslí naivne nevedomá časť populácie, ktorá demokraciu považuje za dobrý nástroj, ibaže sem-tam zneužívaný. Nie. Tvari v tomto neklamú – ukazujú nám všetko pod pravým menom. A my – keď podporujeme atribúty demokracie – ju schvaľujeme. Teda, ak chodíme do volieb a volíme, súhlasíme so systémom, ktorý nám vytvorili tvari. Že to „neprávom“ kdesi ktosi zmanipuloval? Nie, demokracia bola od začiatku demokraciou. Kto má v demokracii volebné právo? Všetci. Pod všetci myslíme naozaj všetci: zlodeji, narkomani, Cigáni, alkoholici, násilníci, všakovako postihnutí, dôchodcovia, ženy, študenti, úradníci, cudzinci... Nuž, stačí vhodne ovplyvniť cieľový segment a naivní či „nabudení“ členovia daného segmentu (egregoru) odhlasujú to, čo tvari potrebujú. Paradoxne, často vidíme jav, že pri rôznych referendách a aj voľbách, sa hlasovanie stáva legitímnym práve preto, lebo sa ho zúčastnila povedzme nadpolovičná časť populácie. A ak z tejto zúčastnenej časti populácie 49% hlasovalo proti, tak práve svojou účasťou si odhlasovali to, proti čomu hlasovali. Spravidla väčšina tých, ktorí s tým či oným nesúhlasia, do volieb ani nejde. Takže vidíme, ako rafinovane štát dosiahne čo chce, hoci aj keď je väčšina populácie proti. Nemusíme ani hovoriť o „predvolebných guľášoch“ v cigánskych osadách a podobných veciach – každý pozná dostatok príkladov. A ako to rieši Kopné právo? Nuž, úplne inak. Detaily si môžete zistiť v konkrétnych materiáloch, ale principiálne ide o to, že nie každý má právo hlasovať. Hlasovať môže totiž iba skutočný hospodár, človek, ktorý sa stará a živí celú svoju rodinu. Obrába polia, pečie chlieb, pasie kravy, stará sa a ctí si svojich Predkov – aj ešte žijúcich starých či prastarých rodičov, radí sa s nimi. Stará sa a vychováva svoje deti. Zároveň vie, ako držať v ruke zbraň a vychováva zodpovedajúco aj svojich synov, ako budúcich hospodárov aj bojovníkov, a svoje dcéry ako zodpovedné budúce matky, bohyne domácich kozubov. Takýto človek, na ktorom stojí celá zodpovednosť za rodinu, má jediný právo rozhodovať za rodinu. Je to jeho zodpovednosť. Desať takýchto hospodárov sa stretne spolu a vyberie si spomedzi seba toho najhodnejšieho, najschopnejšieho. Všetci sa poznajú, všetci vedia o čom je aj práca, aj boj o ochranu svojej práce a rodiny. Vyvolia si toho najlepšieho spomedzi seba? Určite! Každý z nich vie o čom to je a čo potrebujú, aby to tak ostalo. Potom to ide vyššie. 100 takto vybratých hláv rodín si vyberie spomedzi seba najlepšieho, ďalej 1 000 z takto vybraných stotníkov si vyberú už elitu krajiny, a najvyššia elita Rodov si volí knieža. Všetky takého voľby sú len vtedy platné, keď za hlasuje 100% zúčastnených. Takto sa do žiadnej funkcie nedostane nijaký cudzinec. Jednoducho nikto, koho nepoznajú sa nestane „poradcom“, kniežaťom, skrátka ničím. Rodový systém zaručuje, že dŕžavu vedú jedine tí, ktorí na zemi aj robia, aj za ňu vedia bojovať. V rodovom zriadení zem, na ktorej národ žije je svätá. Sväté je to, bez čoho nie je možné žiť. Nie je možné žiť bez Predkov, nie je možné žiť bez zeme. Preto zem bola vždy majetkom Rodu a nie ziskuchtivého jednotlivca na predaj. Samozrejme, že vždy existujú takí, ktorým sa robiť nechce a ani bojovať im nevonia. Takýto tvorili približne 2 až 3 % populácie. Keďže neboli k ničomu, Rody ich vyháňali. Stávali sa vyhnancami, ale nikto ich nezabíjal. A práve takýto vyhnanci sa neraz vracali s cudzími, križiackymi vojskami. Aj toto dotvára obraz, čo za zberba – na čele s kresťanskou cirkvou – tu prebrala moc po vyvraždení našich Predkov a vytvárala štát. A to sú tí, na ktorých stojí demokracia.
Posted on: Sun, 14 Jul 2013 09:55:42 +0000
Recently Viewed Topics
© 2015