Čo - to z 2. čiga-biga Ilavského hamburgu Myšlienka 2. ČBILH sa zrodila u Miša v polke júna. Myšlienka dobrá, ale ja som vtedy túžil iba po jednom - more, pokoj, proste - dovolenka. A to sme mali pred sebou ešte Donovalský polmaratón. Fajn, súhlasím, podporím účasťou, ale až týždeň po dovolenke. Utorok bol najvyšší čas nahlásiť hamburg na stránke 42195.sk - to aby sa to zarátalo ako oficiálna akcia, a ja opuchnuté koleno ešte z lietadla. Vôbec celý som sa cítil taký nejaký divný. Ale bol som odhodlaný Michala podporiť, aj keby len jedným úsekom. Ešte vo štvrtok som ostal doma a potil som sa s Coldrexom celý deň. Koleno stále opuchnuté - no nevie, neviem. Bol som sa aj prebehnúť. Po behu to bolo lepšie. Fakt asi platí, že netreba telu dávať pokoj a len ho treba stále používať. Teraz ma napadlo, či to nebol dôsledok ničnerobenia?!? Pri tom som prestriekal značky kilometrovníkov na ceste a tiež vymaľoval obrátku. Striekať na cestu obrázky, nooo, pripadal som si ako 15 ročný sprejer. Ešte aj autobus zrovná musel isť. Tváril som sa ,že to ja tam len tak stojím. Normálne som rozmýšľal o tom, či by ma nemohli za to pokutovať(ako že poškodzovanie komunikácie) a už som sa videl ako chodím s kýbľom čiernej farby a pretieram to čo som práve nastriekal. (Vtedy som ani netušil, čo má v pláne Mišo pred Rajeckým Maratónom.) Takže, trať pripravená, akcia nahlásená, a Mišo mi urobil číslo 30 z menom. No provokácia ako hrom. Že ak zabehnem celý, tak to je môj 30. Ostalo mi len začať pracovať na programe v hlave, ako to zabehnúť. Vždy to treba mať nadstavené v hlave čo idem behať. Na nadstavenie hlavy mala aj Judka iba jeden deň, lebo ešte v piatok večer ani nemyslela že jej druha edícia čbilh bude úspešná. Na prvej sa zúčastnila iba ako vedúca cibuľového chleba (antibiotika po chorobe) a teraz sa musela kvôli tomu vrátiť po 4 dňoch späť. Ale keď človek chce, všeličo sa dá. A to tvrdila, že tuto trať nikdy nezabehne. Veď 6x po 7 km a to na jednom úseku prevýšenie 102 m hore a 102 m dolu, robí tuto trať jednu z najťažších aké sa bežia po ceste. Michal organizáciu zvládol - voda, chlieb s cibuľou, čísla, - čo na hamburgoch nebýva zvykom. Ale sme aj taký, čo si čísla berú ako jediný talizman z maratónu, tak preto. Dokonca sme zabezpečili aj rozhodcu. Janko sa zhostil tejto úlohy profesionálne a mal všetko pod kontrolou. S prehľadom zapisoval medzičasy, mastil chleba a ešte, ako som sa dozvedel, bol z neho skvelý hostiteľ. Janko, za tie pivá čo si všetkým platil sa ti budeme nejako revanšovať. Štart sa posunul o 19 minút. Večer mi volal Ferko Michalička, že príde vlakom o 7:59 a že nevie ako sa tam dostane. Nooo, taaaaaku návštevu ??? Tretí tohtoročný najaktívnejší zberač (28 maratónov v roku 2013, celkovo 146) tak TEBA si vyzdvihneme osobne na stanici. Keď sme sa vrátili bol tam už aj Roman Tománek zo Slavičína – normálne medzinárodná účasť. Splnil svoj sľub z marca, že ak bude hamburg v Ilave, tak rád príde. Dostavil sa aj obhajca víťazstva prvej edície Stano Ďuriga a tiež Ervin Palenik. No a ešte jedno pre mňa väčšie prekvapenie. Prišiel mladší syn Dominik (momentálne sme ho pustili z čiga-biga na hosťovanie do MHC Mountfieldu Martin), ktorí sa z priateľkou Miškou vrátili z dovolenky. DNES sa po 12 dňoch all inclusive v jedálni (a ol intenziv na wc) prišiel tréningovo prebehnúť. Miška sa zhostila role fotografky. Domino mal v pláne jednu hodinku, no dal len 7 km, lebo ho začala zrádzať obuv a nechcel riskovať otlaky. No čas ktorý urobil a to ešte s úsmevom svedčí o tom, že sa na letnej príprave neulieval. Prišla aj Kačena, naša guliarka- kladivárka??? Neviem či niekedy 7 km prešla pešo, nieto ešte behom. Ale dokázala to, aj za cenu svalovice na druhý deň. Prekvapila, potešila, príde zas??? Sľúbila – možno- že pôjde na Rajecký Pneu beh. Najväčšou hviezdou dňa bola Kika. Tá si išla s Mišom zabehnúť jednu dávku- 7 km, ale keďže musela na Miša čakať, tak jej povedal, aby ešte išla. A ona po krátkom oddychu skutočne išla. Teda nie išla, ale bežala. Pomaličky z nohy na nohu, so sluchátkom v ušku, a s úsmevom na perách dala svoj prvý polmaratón. Prekvapila , potešila a ako stala členka čiga-biga inline, sa spolu so mnou zaradila do sekcie obojživelník. Kika , ešte raz veľká gratulácia. Ďalšou novou účastníčkou bola naša členka Hela. Už ma za sebou pár polmaratónov, no kopce ju priam desia. Ale vraj jednu dĺžku dá. A dala. Síce pomaly, ale ju ospravedlňuje to, že po ceste stretla svoju, resp. našu bývalú učiteľku a dala s ňou reč. Veď to sa patrí a nejaké 2-3 minutové zdržanie našu Helu trápi asi tak, ako morskú pannu antikoncepcia. Judka štartovala o 7,30 a predpokladal som že okolo 8,15 by mala mať prvý úsek za sebou, tak sme na ňu počkali kvôli spoločnej fotke na štarte. Hneď po fotke Janko zavelil na štart a pomaly sme sa rozbiehali. Dopredu vybehol Ervín, ktorý avizoval polku a snáď niečo navrch. Jeho tempo bolo skvele. Nestačil mu nik a prvý úsek dal za 30,41, po druhom mal čas 1,01.15 a polka mala hodnotu 1.31,02. Takže ukážkové tempo a on pokračoval. Keď vybiehal do piateho úseku , tak sme mysleli že dá celú mierku, ale musela ho chytiť kríza, lebo po piatom to zabalil v čase 2.45. Toto je o tom programovaní v hlave. Ale klobúk dole. Ervin je veľmi rýchli, čo nás slimákov aj trošku serie, ale iba veeeeeľmi máličko. Za nim stíhala trojica Domino, Stano a Roman. Neviem či sa o niečom bavili, ale pri stretávaní mi pripadali veľmi sústredene. Po tom ako skončil Dominik, dvojka Roman a Stano ostala spolu , resp za sebou až do cieľa. Na chvíľu musel Stano skočiť do kríkov. (Požadoval to odpočítať z času. A to nebol jeho posledný vtipný výrok.) Joj Stanko, vieš čo všetko som ja presral a nik mi to nevráti. Musel to doťahovať a bojoval statočne. Ale na krátku a rýchlu nohostupnicu Romana dnes nemal nikto. Neveril som, že to dá pod 3.30, a on frajer, že 3.18.52. Rekord našej trate. Gratulujeme a zapisujeme do kroniky. Stanko musel prehltnúť prehru, ale aj on dosiahol veľmi pekný čas, 3.24.57 a to bolo 2 miesto. Zhodnotil to slovami, že pekný pretek to bol, ale nabudúce by to mohlo byť bez zahraničných účastníkov. Hahaha. Roman sa uškrnul tak ako všetci, lebo vedeli ako to Stanko myslel. Všetci traja dobehli skôr ako ja na piatu obrátku, tak mi len povedali, že na nás slimákov čakať nebudú a že sa porúčajú domov k obedu. Chápem, akceptujem, no kedy si ja s týmito chlapmi mám vlastne pokecať?!? Rýchlejší už nebudem, oni spomaliť nechcú, tak asi len po ceste keď pôjdeme zase spolu v aute na nejaké iné preteky. Už teraz sa teším. Chalani, dík za účasť a na tretej edicii si to už bez vás nebudem vedieť ani predstaviť. Tretím v cieli bol náš VIP maratónsky zberač Fero. Koľko má odbehnuté tento rok som už uviedol, ale bol asi prvý ktorý mi po dobehnutí do cieľa gratuloval k môjmu 30 maratónu. Ono by sa to pri jeho aktivite mohlo javiť ako provokácia, ale nie. Myslel to úprimne. Tohto chlapa som iba dnes spoznal a zanechal nielen vo mne veľmi dobrý dojem. Neriešil nič, po pretekoch dal chlieb a pivko, ako ortopéd ma upokojil zo stavom istých nôh, vyzliekol tričko, opláchol sa vodou a išiel vlakom domov. Vyžaroval na mňa dobrú pozitívnu energiu a pohodu. Trať si pochvaľoval a verím že ho u nás ešte niekedy uvidíme. Už teraz sa teším. No a ja s Mišom sme pekne spolu prekecali celý maratón a ušlo nám to skvele. Áno, bola aj krízočka v šiestom úseku, ale to sa už dobieha keď treba aj po štyroch. Počas cesty sme mali aj kýblik s vodou pred chatou, kde chlapci mali narodeninovú žúrku a nemali problém nás volať aj na pohárik. Minerálka vraj v ich priestore nebola. Veril som im. Artikulácia a pohyby tela ma nenechali na pochybách. A som rád, že neviem čo si medzi sebou hovorili na našu aktivitu toho dňa. V priebehu tretej dĺžky sa k nám pridal aj náš Turbo čiga-biga Peťko Behánek Habánek. Ubolené nožičky a zliezajúce nechty po Nonstop behu na hrebeni Nízkych Tatier mu zabránili obuť maratónky a zarezávať s nami. Ale tak mu prišlo ľúto, že vyzul sandále a povedal, že takým tempom ako ja (FRAJER) si to dá s nami naboso. Fakír. Dal 7-mičku, ale po ceste sme sa mu smiali ako hľadal čo najmenej hrboľatý asfalt. Keď sa mu to zapáči, možno na noc bude hľadať pod hlavu ježka. (A možno ho bude otáčať ako medveď) Judit dobehla vďaka náskoku pred nami. Jej čas na túto trať 5.03.00 a k tomu 6. maratón – bola veľmi spokojná. Bola rada že som ju prehovoril, aby prišla. Má na tuto trať svoje spomienky z obdobia keď začínala behať pred dvoma rokmi. Do cieľa dobehli iniciatori tejto edicie ako posledný, ale spokojný, že vôbec. Čas 4.28.29 síce nič moc, ale nás uspokojoval. V cieli všetci, papáme chlebík s cibuľkou, kofola pre šoférov, pivo ostatný, slniečko, pohoda, krása. Ani domov sa nám nechce. Ale vlaky nepočkajú, tak sa poberáme všetci domov. Čo na záver? Nič ma nenapadá, čim by som ohúril vaše myšlienkové centrá. Ja si myslím, že každé dielko by malo mať myšlienku. Ale dnes bez myšlienky. My sme si dnes aktívne oddýchli a Vás všetkých čo to čítate pozývam nabudúce. Príďte medzi nás. Je nám spolu dobre. Čaute – Fujo.
Posted on: Fri, 26 Jul 2013 14:19:46 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015