Castro, Chruščov alebo mafia: Kto dal zastreliť Kennedyho? Na amerického prezidenta Johna Kennedyho sa údajne chystali viacerí vrahovia. Aj najmocnejší muž je zraniteľný. Americký prezident John Fitzgerald Kennedy mohol jediným slovom zničiť celú planétu. Alebo i zachrániť. V napätej medzinárodnej situácii sa zásluhou jeho rozvážnosti tak aj stalo. Mimoriadne schopného a obľúbeného prezidenta so smelými víziami dostihla pred päťdesiatimi rokmi zákerná guľka. Mladý a odvážny Najvyšší sovietsky predstaviteľ Nikita Chruščov ustavične hovoril o mieri, ale urýchlene sa chystal na vojnu. Tešil sa, že jeho vedci a konštruktéri zostrojili vodíkovú bombu, od ktorej sa pri skúškach na Sibíri zatriasli aj okná v Moskve. Čože tamtí chlapci Kennedyovci pobehujúci v krátkych nohaviciach? Čo sa tí vyznajú v politike? Čo tí vedia o tom, ako možno niekomu vykrútiť krk? Stačí dupnúť nohou a zľaknú sa. Ale Chruščov márne dupal nohami aj búchal topánkou do stola, márne dával ultimáta, dokedy sa musí podpísať mierová zmluva podľa sovietskych predstáv s Nemeckom. „Chlapci“ Kennedyovci - bratia John a minister spravodlivosti Robert - neveľmi ustupovali. Tak sa Chruščov rozhodol definitívne zatočiť s americkým imperializmom. Rovno pod nos, na Kubu, dal tajne odviezť rakety, ktoré zotrú USA z mapy. Mladý prezident, po Theodorovi Rooseveltovi druhý najmladší v amerických dejinách - keď ho v roku 1960 zvolili, mal štyridsaťtri rokov -, konal rázne. Odpratať všetky rakety, inak bude zle. Dal ultimátum dokedy. Moskovským pohlavárom sa roztriasli kolená a urýchlene cúvli. John Kennedy aj v iných situáciách konal rázne. Pochopil, že odvrátiť krajiny tretieho sveta od komunizmu je možné najmä podporou ich hospodárstva, že jeho rozvoj je základom demokracie, že jednotne treba bojovať „proti všeobecným nepriateľom ľudstva, proti tyranii, chudobe, chorobám a vojne“... Posledné uvítanie Kennedymu sa ušlo mnohých pompéznych uvítaní. Najväčšieho azda v júni 1963 v západnom Nemecku. Za jasotu celej krajiny niekoľko ráz vyhlásil, že USA bezpodmienečne zostávajú verné západným Spojencom a najmä Nemeckej spolkovej republike. V novembri 1963 sa chystal na predvolebnú prezidentskú kampaň do Texasu, do Dallasu, kde v predchádzajúcich voľbách získal málo hlasov. Ten deň, bolo to v piatok 22. novembra, bol prežiarený slnkom. Bol natoľko horúci, že si prezident zvolil auto s otvorenou strechou. Kolóna s prezidentom zamierila o 11.51 hodine z letiska Love Field do stredu mesta. Tvorila ju celá séria automobilov a sprievodných motocyklov. V prezidentovom aute bola aj Kennedyho manželka Jacqueline, texaský guvernér John Connally a jeho manželka. Sprievod sa pomaly posúval trasou, ktorú noviny zverejnili už dva dni predtým. Chodníky boli lemované mávajúcimi davmi. Prezident dal dva razy zastaviť kolónu. Prvý raz pri húfe detičiek. Spoločne držali nad hlavami transparent s nápisom: „Pán prezident, zastavte a potraste si s nami ruku.“ Druhý raz sa zdržal pri skupinke rehoľných sestier. Chvíľu sa s nimi rozprával. Keď Kennedy uvidel v dave kňaza s bielym golierikom, vstal zo sedadla a usmial sa na neho. Uvítanie v Dallase bolo také srdečné, že Nellie Connallyová sa otočila ku Kennedymu a povedala mu: „Pán prezident, rozhodne nemôžete povedať, že by vás Dallas nemiloval.“ Atentátnik Život sa s ním nemaznal. Otec mu umrel, keď ešte nebol na svete. Matka sa musela oháňať, aby uživila troch synov. Aj tak ich neuživila. Leeho odložila na niekoľko rokov do sirotinca. Rodina sa často sťahovala. Kým chlapec dosiahol vek dospelosti, dvadsaťdvakrát sa sťahoval. Vymenil dovedna dvanásť škôl. Lee Harvey Oswald bol nevydarené decko. Bol agresívny, bojovný, neznášanlivý. Psychiater mu diagnostikoval poruchu osobnosti so schizofrenickými črtami. Postaral sa o niekoľko incidentov. Nožom zaútočil na ženu svojho nevlastného brata, u ktorého býval. Ako príslušník námornej pechoty sa dva razy ocitol pred súdom. Raz za to, že sa postrelil nelegálne držanou zbraňou, druhý raz zasa zaútočil na seržanta. Vo vojenskej službe absolvoval aj výcvik ostreľovača. Ako pätnásťročnému mu učaril marxizmus. Vo svojom túlavom živote zavítal aj na Kubu a do Sovietskeho zväzu. Chcel zostať na Kube, ale potom sa vzdal amerického štátneho občianstva v Sovietskom zväze. Znepáčilo sa mu aj tam. Vrátil sa odtiaľ zosobášený s Ruskou Marínou. Usadili sa v Dallase. Oswald sa pokúsil zastreliť generála Edwina Walkera, pravicového politika. To vyšlo najavo až neskôr. Atentát sa nepodaril. Oswald zmenil v Dallase niekoľko zamestnaní a bol aj bez zamestnania. Naposledy pracoval ako brigádnik v texaskom knižnom sklade na Elm Street. Dňa 22. novembra 1963 okolo dvanástej ho jeden zo spolupracovníkov videl v sklade učebníc na šiestom poschodí. Atentát Bolo pol jednej, keď prezidentova kolóna za jasotu davov prechádzala z Dealey Plaza na Elm Street. Vtom sa rozľahol výstrel a vzápätí druhý. Niektorí svedkovia tvrdili, že boli tri. Jedna zo striel trafila Kennedyho do hornej časti chrbta, prešla krkom a vyšla pažerákom. Prezident zdvihol ruky, chytil sa za krk a zapotácal sa. Manželka ho inštinktívne objala. Tá istá strela zasiahla aj guvernéra Connallyho. Zvolal: „Môj Bože, oni nás všetkých zabijú!“ Ďalšia strela zasiahla Kennedyho do hlavy, vytrhla mu kus mozgového tkaniva, postriekala ním Jacqueline, kapotu kufra auta a jazdca zo sprievodu. Jacqueline vyskočila na kapotu. Chcela ju utrieť od kúskov tkaniva a od krvi? Telesný ochranca Hill z ďalšieho auta sa vrhol k nej, stiahol ju na sedadlo a ľahol si na kapotu. Auto sa vzápätí hnalo do nemocnice Parkland Memorial Hospital. Prezident po polhodine zomrel. Posledné pomazanie mu poskytol Oscar Hubert, kňaz, ktorého predtým uvidel v dave. Connally, hoci ťažko zranený, prežil. Hneď po výstreloch vbehol do budovy knižného skladu policajt Marion Baker a na druhom poschodí s revolverom v ruke legitimoval muža. Správca osvedčil, že je to ich zamestnanec. Bol pokojný, jedol obložený chlebíček a popíjal kolu. Policajt si ho viac nevšímal. Bol to Oswald. Oswald vyšiel z budovy ako jediný ešte predtým, ako ju uzavreli, a zamieril na zastávku linkového autobusu. Vyšetrovanie s komplikáciami Asi o hodinu zastavil policajt J. D. Tippit Oswalda na ulici. Vtedy už polícia mala približný opis vraha. Oswald vytiahol revolver a zastrelil policajta. Zatkli ho v neďalekej budove divadla. Polícia ho spočiatku obvinila len z vraždy policajta, až neskôr si uvedomila, že je to aj možný prezidentov vrah. Vysmial sa im. Dva dni zapieral. Ktorý zločinec priznáva vinu? Čím väčší zločinec, tým ťažšie. Keď Oswalda prevážali do štátnej väznice, zastrelil ho majiteľ nočného baru Jack Ruby. Údajne aby pomstil Kennedyho vraždu. To všetko skomplikovalo vyšetrovanie. No postupne vyplávali na povrch mnohé podrobnosti. Polícia zistila, že Oswald si pod menom Alek J. Hidell poštou objednal vražednú zbraň, ďalekonosnú pušku s ďalekohľadom, ktorú našli medzi škatuľami na šiestom poschodí knižného skladu. Podobne si zaobstaral aj pištoľ. Niektorí svedkovia vypovedali, že zakrátko po vražde prezidenta videli Oswalda veľmi rozrušeného. Istá jeho známa povedala: „Vyzeral ako blázon. Rukávy sa mu pľantali. Košeľu mal neupravenú... s dierou, bol špinavý...“ Niekoľko vyšetrovacích komisií označilo Oswalda za vraha. Konal sám alebo v niečích službách? Milovníci konšpiračných teórií majú dodnes priam nevyčerpateľné možnosti uplatniť svoju fantáziu. Podľa jedných atentát zosnoval kubánsky diktátor Fidel Castro, podľa iných Nikita Chruščov, podľa ďalších niekto z radov vlastných, ktorí neboli spokojní s Kennedyho politikou. Jestvuje aj teória, že ho odstránila mafia. Vraj preto, lebo Kennedy sa pred voľbami uchádzal o podporu všemocnej mafie a po voľbách jej vyhlásil nekompromisný boj. Ale to je teória až priveľmi pritiahnutá za vlasy. Zdroj: plus7dni.sk
Posted on: Mon, 18 Nov 2013 04:25:39 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015