Chudnutie začína, ale aj končí v hlave Myslím, že každý vie, čo znamená moment, keď sa človek pre niečo rozhodne. Je to bod zlomu. Ak ide napríklad o obchod, rozhodnutie niečo kúpiť sa odohrá často oveľa skôr, než prebehne skutočný nákup. Nie je dôležité zaplatiť, ale rozhodnúť sa, že tak spravíme. Aj obézny človek je na tom pokojne. Najskôr priberá. Žije životným štýlom, ktorý mu vyhovuje, žiaľ, tento štýl vedie ku obezite. Ak chce prestať byť obézny, znamená to veľké rozhodnutie. Rozhodnutie obmedziť sa v mnohých pôžitkoch, zmeniť návyky. To je veľmi ťažká vec a mnohí sa odhodlávajú aj niekoľko mesiacov, či rokov, kým príde onen bod zlomu. Klasickým "bodom zlomu" môžu byť aj rôzne situačné stimuly. Partner na vás tlačí, že by ste mali schudnúť. Príde koniec roka, čas záväzkov. Blíži sa leto a mnohé(í) zatúžia schudnúť do plaviek. Po vianociach, či veľkej noci praskne na váhe pružina. Tieto momenty sú schopné ovplyvniť túžbu začať chudnúť, ale ako motív sú pomerne krátkodobé. Už po pár dňoch odhodlanie pre vec ochladne a ostáva drina – váženie potravy, obmedzovanie sa… Moment, keď sa rozhodneme začať s chudnutím je veľmi dôležitý. No potom nasleduje pomerne dlhé obdobie (len do konca života) kedy by človek už mal trvale dodržiavať nový výživový systém (ideálne aj pohyb). A to už tak ľahké nie je. Zo všetkých strán na nás útočí ponuka jedál, spravidla rovnako chutných, ako nezdravých. Reklama, rodičia, oslavy. Ľahko je podľahnúť. Ono vôľové rozhodnutie schudnúť je popud, no jeho "účinok" nie je v čase trvalý. Naše odhodlanie sa postupne začne oslabovať. Iste, spočiatku vás budú známi a neznámi chváliť a podporovať, to je motivujúce. Ale postupne si okolie zvykne, že ste štíhli a už vás nechvália. (Naopak, niektorí by vás radšej videli pekne tučnučkých!) To je chvíľa, kedy aj vy prestanete myslieť na svoj stravovací režim. Odborne sa to nazýva "zaspanie na vavrínoch". A to je práve riziko. Hrozí, že si pomaly začnete nadeľovať čoraz väčšie porcie jedál. Nebadane, pomaly. A tak isto môže zas začať stúpať vaša hmotnosť… Práve preto je dobré, ak svoje myšlienky o chudnutí a novom výživovom štýle nenecháte vychladnúť. Mali by ste v hlave stále prikurovať Viem, teraz ma napadnú veční kritici, ktorí radi hundrú, že kto raz schudol, večne sa už zaoberá len chudnutím. Áno. Je to tak. Ale kto schudne a zabudne, čoskoro má nazad aj svoje staré kilá. Obezita je vážny problém a preto človek s nadváhou, žiaľ, musí minimálne niekoľko rokov striehnuť sám na seba. Veľmi prísne! A najľahšie sa udržíme pri myšlienkach na danú tému práve tak, že sa aktívne venujeme problému. Ak posilňujete, stretávate sa s kulturistami, debatujete o svaloch. Čítate časopisy. Ak zbierate známky, ukazujete si ich navzájom, dopĺňate si informácie. Ak ste chovateľ, zaujímate sa o výsledky iných chovateľov, radi si pozriete zvieratá, ktoré milujete. A keď chudnete, mali by ste sa zaoberať chudnutím. A hovoriť trebárs o tom, že máte radi jedlá, ktoré nesmiete. Ideálne je mať poruke skupinku ľudí, ktorí sa stretávajú a navzájom si hovoria svoje názory, skúsenosti, zážitky. Práve to do nich vzájomne vlieva ďalšie odhodlanie vytrvať. V takej skupine nájdete oporu, ak zlyháte. Nájdete radu, ak chcete nejaký recept, či tip. Uvidíte, že aj ostatní ľudia zo skupiny to majú rovnako ťažké (či niekedy aj ťažšie), že jednorázovo "zlyhať" je celkom normálne – veď sa to dá zajtra skúsiť znova… Chudnutie teda naozaj začína v hlave, no malo by v nej zostať aj potom, čo už chudnúť nemusíte. Inak hrozí, že sa jedného dňa pristihnete, ako bezmyšlienkovite chrúmete pri televízore solené arašidy a potichu tučniete. Človek "odchovaný" skupinou ľudí, ktorí majú podobný problém si pri pohľade na arašidy spomenie, že je to problémová potravina, ktorú treba brať veľmi vážne… No a nezaškodí aj čítať knihy o výžive. Aj to je výborný spôsob, ako sa udržiavať v stave konštruktívneho odhodlania. Čím viac sa dozviete, tým ľahšie sa vám bude žiť novým štýlom… Je to overené, nielen mnou. Odporúčam.
Posted on: Fri, 27 Sep 2013 10:55:28 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015