Darth Bane : Cesta ničenia Kapitola 27 Keď Valcyn doletel na Ruusan, Bane bol prekvapený, keď našiel v sústave flotily Sithov aj Jediov. Sithovia vytvorili blokádu okolo planéty. Očividne sa snažili Jediom zabrániť priviesť posily svojim druhom na povrchu. No Baneovi sa zdalo, že Jediovia sa vôbec nesnažili blokádou preniknúť. Zdalo sa, že ich lode sú spokojné s vyčkávaním, a číhali tesne za líniou dostrelu nepriateľa. A Sithovia nemohli zaútočiť bez narušenia formácie a odkrytia svojich línií. Výsledkom bolo napäté zaseknutie sa na mŕtvom bode, pričom ani jedna strana nebola ochotná podniknúť prvý krok. Napriek blokáde sa Baneovi podarilo pristáť so svojou loďou na Ruusane bez toho, aby upútal pozornosť niektorej flotily. Jediov nezaujímali lode prichádzajúce k planéte, a Sithovia boli na stráži vo formácii určenej na zabránenie prieniku vo veľkom rozsahu. Blokáda bola určená na zastavenie vojenských transportov, zásobných lodí, a ich eskort; bola nepoužiteľná proti jednej prieskumnej lodi či stíhačke. Jeho senzory odhalili tábor Sithov krátko po tom, ako prenikol atmosférou a pristál s Valcynom na druhej strane planéty. Stráže blokády si ho nevšimli a signalizačné zariadenie lode deaktivoval predtým, než odišiel z Lehonu. Nikto nevedel, že tam je. Plánoval to tak nechať ešte chvíľu dlhšie. Uložil loď do tieňa malého pohoria niekoľko kilometrov od tábora. Pešo pritiahne menej pozornosti, a chcel udržať polohu Valcynu v tajnosti v prípade, že by ho potreboval na rýchly únik. Vystúpil a začal dlhú túru za Kaanom a jeho Sithmi. Pocit z tejto planéty bol úplne iný ako z ostatných, na ktorých bol. Bola to unavená planéta, vyčerpaná nekonečnými vojnami, ktoré sa odohrávali na jej povrchu. Vo vzduchu sa vznášal nepokoj, ako nejaká nákazlivá choroba mysle a ducha. Sila bola na Ruusane silná, berúc do úvahy množstvo Sithov a Jediov, ktorí na ňom boli. No cítil, že bola nepokojná, búrka zmätenia a konfliktov. Neprevažovala ani tma ani svetlo. Namiesto toho sa zrážali a spájali, splývali do nepríjemnej, nerozhodnej šedi. Ďaleko na východe videl okraje veľkých Ruusanských lesov. Cítil Jediov, ktorí sa hlboko v nich ukrývali, hoci používali svetlú stranu, aby zamaskovali svoju presnú polohu. Tábor Sithov bol na západe, niekoľko kilometrov od hranice lesa. Medzi nimi sa rozprestierala obrovská panoráma mierne zvlnených kopcov a plání: dejisko všetkých veľkých bitiek, ktoré sa doteraz na Ruusane odohrali. Neustále boje boli prerušené šiestimi veľkými stretmi, bitkami pri ktorých obidve strany voviedli do boja svoju celú silu v snahe vyhladiť nepriateľa – alebo ho aspoň vypudiť z planéty. Trikrát sa podarilo zvíťaziť Hothovi a Armáde svetla; zvyšných trikrát sa to podarilo Kaanovi a jeho Bratstvu. No žiadne z víťazstiev nebolo natoľko jasné, aby vojnu ukončilo. Podľa prenikavého zápachu smrti Bane usudzoval, že nedávno sa nejaké menšie boje odohrali aj na tomto mieste. Jeho podozrenie sa potvrdilo, keď dosiahol vrchol svahu a narazil na dejisko masakru. Bolo ťažko povedať, kto zvíťazil: všade boli telá vojakov oboch strán, prepletené, akoby boli bojovníci spútaní nenávisťou ešte dlho potom, ako boli zabití. Väčšina mŕtvych boli pravdepodobne nasledovníci Jediov alebo prisluhovači Sithov, a nie naozajstní rytieri Jedi či členovia Bratstva, hoci na niekoľkých telách si všimol tmavé plášte Sithov. Nad vražedným poľom sa vznášali Skokani, jedinečná rasa. Ich okrúhle telá aj plutvovité výrastky, ktoré im vyrastali z bokov a dlhé stuhovité chvosty, ktoré viali za nimi, boli pokryté hustou zelenou srsťou. Nemali žiadne viditeľné rysy tváre okrem tmavých očí bez viečok. Správy o nich hovorili, že to boli rozumné tvory, no Baneovi sa zdali ako zvieratá, ktoré zdochlinárčili na pozostatkoch z bitky. Keď k nim pristupoval, uvedomil si, že komunikujú, hoci nemali žiadne ústa, Nejako vysielali mentálne obrazy útechy a povzbudenia, akoby chceli vyliečiť rany zjazvenej zeme pod nimi. Pri Baneovom príchode sa rozprćhli, ako bizarný húf rýb schopných plávať oblohou. Keď podišiel ešte bližšie, uvedomil si, že sa zhromažďovali okolo jedného z padlých. Bol to človek, a nebol celkom mŕtvy, hoci otvorená rana bola dôkazom, že noci sa nedožije, Mal na sebe plášť Sitha, a pri natiahnutej ruke mu ležali rozdrvené zvyšky rukoväte svetelného meča. Bane ho spoznával, bol to jeden z nižších študentov Akadémie na Korribane: taký slabý v temnej strane, že ani nestál za to, aby Bane poznal jeho meno. No on poznal Banea. Muž sa so zastenaním prevalil na chrbát, vzoprel sa do sedu a oprel si hlavu a plecia o blízky kameň. Jeho oči – zastreté a rozostrené – sa na moment vyjasnili a zaostrili. „Lord Bane... ,“ zalapal po dychu. „Kaan nám povedal... že si mŕtvy.“ Nemalo zmysel odpovedať, tak Bane nepovedal nič. „Premeškal si boj... ,“ zamumlal muž hlasom, ktorý bol takmer nečujný cez bublanie krvi, ktorá mu vytekala z hrdla. Záchvat kašľa prerušil to, čo chcel povedať ďalej. Bol príliš slabý, aby si zdvihol ruku pred ústa a postriekal Baneove čižmy červenými bodkami. „Bitka bola veľkolepá,“ zachripel nakoniec. „Je to česť... padnúť v takej slávnej bitke.“ Bane sa nahlas zasmial, čo bola jediná patričná odpoveď na takú smiešnu hlúposť. „Sláva pre mŕtvych nič neznamená,“ povedal, hoci si nebol istý, či ho muž vo svojom horúčkovitom stave vôbec počul. Otočil sa na odchod, potom sa zastavil, keď zacítil slabé zaťahanie za členok. „Pomôž mi, Lord Bane.“ Uvoľnil si nohu zo zvierajúcej sa roky a odpovedal: „Volám sa Darth Bane.“ Zaznelo nepríjemné zapraskanie, keď nohou dupol a rozdrvil mužovu lebku o kamene, ktoré ho podopierali. Jeho telo sa raz otriaslo a potom zostalo ležať. Čistka Sithov sa začala. Lord Kaan ležal na chrbte na malej poľnej posteli vo svojom stane so zavretými očami a jemne si masíroval spánky. Napätie so zjednocovania svojich nasledovníkov pre spoločnú vec si vyberalo tvrdú daň a hlava mu neustále pulzovala tupou a neutíchajúcou bolesťou. Napriek ich úspechom v posledných bitkách s Jedimi na Ruusane bola nálada v tábore Sithov napätá. Boli na Ruusane dlho – až pridlho – a do tábora stále prenikali správy o víťazstvách Republiky v odľahlých sústavách. Aj so svojou schopnosťou manipulovať a ovplyvňovať mysle ostatných Temných pánov bolo stále ťažšie a ťažšie sústrediť Bratstvo do boja proti Armáde svetla. Vedel, že existuje jeden istý spôsob, ako vojnu ukončiť, a urobiť to rýchlo. Myšlienková bomba. Strávil mnohé veci premýšľaním nad tým, či sa ju odváži použiť. Ak by k bombe Jediov nalákali a potom ju spustili, jej výbuch by ich nepriateľov úplne vyhladil. Ale bude spojená vôľa Bratstva dostatočne silná na to, aby takú moc prežila? Alebo budú zmetení spätným rázom výbuchu? Opäť a opäť to zavrhoval ako príliš nebezpečné, ako zbraň takú hroznú, že aj on – Temný pán Sithov – sa ju bál použiť. No vždy ju zvažoval o niečo dlhšie, než od priepasti ustúpil. Zvuk zvonka ho prinútil otvoriť oči a zostra si sadnúť. O sekundu neskôr strčila dnu hlavu Githany, ktorú teraz mnohí považovali za jeho pravú ruku. „Sú na vás pripravení, Lord Kaan.“ Prikývol a postavil sa na nohy, a chvíľu sa upokojoval. Keby prejavil slabosť, ostatní by sa mohli postaviť proti nemu. To nemohol dopustiť. Nie teraz, keď boli tak blízko k úplnému víťazstvu. Preto zvolal ostatných Temných pánov: jedno posledné zhromaždenie, aby posilnil ich odhodlanie a poistil si ich nepretržitú vernosť. Githany ho viedla táborom, a on ju nasledoval k veľkému stanu, kde naňho čakali ostatní Sithskí lordi. Vkročil so sebadôverou a cieľavedomosťou, vyžarujúc auru sebavedomia a autority. Ako bolo zvykom, keď vošiel do miestnosti, zhromaždenie sa na znak úcty postavilo na nohy. Bol tam však jeden, ktorý zostal sedieť s rukami prekríženými na tučnej hrudi. „Ste príliš ťažký, aby ste sa postavil, Lord Kopecz?“ spýtala sa Githany jedovato. „Myslel som si, že sme si v Bratstve všetci rovní,“ zavrčal Twi’lek na odpoveď, pričom jeho slová patrili viac Kaanovi ako jej. Kaan vedel, že musí postupovať opatrne. Toto nebolo po prvý krát, čo sa Kopecz ozval proti nemu, a mnohí ďalší ním boli podnietení. Nanešťastie bol tiež jedným z tých, ktorí sa najťažšie ovplyvňovali a ovládali. „Rovní. Celkom správne, Lord Kopecz,“ povedal s unaveným úsmevom. „Zostaň sedieť. Všetci zostaňte. Tieto nezmyselné formality teraz nepotrebujeme.“ Zvyšok skupiny ho poslúchol opäť sa posadil, hoci bolo jasné, že každý cítil napätie medzi nimi dvomi. Vyslal po miestnosti vlnu upokojenia a prešiel ku plánovaciemu stolu. „Vojna proti Jediom je takmer vyhraná,“ vyhlásil. „Sú na pokraji kolapsu. Stiahli sa do lesov, ale míňajú sa im miesta, kde sa môžu ukryť.“ Kopecz si posmešne odfrkol. „Túto odrhovačku sme už počuli mnohokrát. Od Lorda Kaana si vyžiadalo obrovskú námahu, aby si udržal vyrovnanosť, no nejako sa mu podarilo odpovedať pokojným, vyrovnaným hlasom. „Ktokoľvek, kto má pochybnosti o našej stratégii na Ruusane, môže prehovoriť,“ ponúkol. „Ako už Lord Kopecz na tejto schôdzi upozornil, sme si v Bratstve temnoty všetci rovní.“ „Nie je to Ruusan, o čo sa obávam,“ odpovedal Kopecz. Prijal návnadu a postavil sa. „Strácame územia všade inde v galaxii. Mali sme Republiku v rukách. Ale namiesto toho, aby sme ich dorazili, sme ich nechali preskupiť sa.“ „Väčšiny bitiek, ktoré sme vyhrali, sa nezúčastnili Jediovia,“ pripomenul mu Kaan. „Dôvodom, prečo sme na Republiku vôbec zaútočili, bolo vylákať Jediov. Chceli sme ich prinútiť k takej bitke, akú sme chceli my: k tejto bitke, tu na Ruusane. Teraz stojíme na pokraji ich vybitia. A keď budú Jediovia preč, môžeme ľahko opäť získať planéty, ktoré Republika opäť prevzala pod svoju kontrolu – a okrem toho, aj mnohé ďalšie. Hoci Kopecz zostal ticho, od ostatných Sithských lordov zaznel súhlasný šum. Kaan pokračoval. „Keď zničíme nepriateľa tu na Ruusane, naše armády sa preženú galaxiou prakticky bez protivníka. Dobyjeme územia v každom sektore, obkľúčime Coruscant a ostatné Planéty Jadra ako do slučky, budeme ju pomaly sťahovať a Republiku udusíme!“ Z davu zaznel súhlasný rev. Keď Kopecz opäť prehovoril, zdalo sa, že aj jeho tón bol menej nepriateľský. „Ale naše víťazstvo tu nie je isté. Možno sme Hothove armády obkľúčili a pritlačili, ale na okraji sústavy je flotila Jediov so stovkami posíl.“ „Ich posily sú na okraji sústavy,“ pripustil Kaan s prikývnutím, neobťažujúc sa poprieť niečo, o čom vedel každý jeden z nich. „Rovnako ako tam boli minulý týždeň. A presne tam aj ostanú: ďaleko od povrchu, kde ich je treba. Naša masívna armáda je na orbite okolo Ruusanu a Jediovia nemajú dostatočnú palebnú silu a je ich primálo, aby prerazili našu blokádu. Ak sa im nepodarí spojiť sa s tými, ktorí sú tu na povrchu, Hoth a jeho nasledovníci padnú. A keď ich dorazíme, môžeme skoncovať s roztrúsenými zvyškami Rádu, kedy sa nám zachce.“ Upokojený Kopecz si sadol s poslednou poznámkou. „Tak Hotha rýchlo dorazme a vypadnime z tejto prekliatej skaly.“ „Presne to je účelom tejto strategickej schôdze,“ povedal Kaan s úsmevom a vedomím, že opäť odvrátil potenciálny rozkol v Bratstve. „Možno sme prehrali pár potýčiek, ale vojnu vyhráme!“ Githany pristúpila k nemu a podala mu holografickú mapu s najnovšími dátami od prieskumných droidov. Kývnutím jej poďakoval a rozbalil mapu na stole, potom sa zohol, aby si ju zblízka prezrel. „Naši špióni oznámili, že Hothov hlavný tábor je tu,“ povedal a ďobol prstom do husto zalesnenej oblasti na mape. „Ak ich dokážeme vypudiť z lesa, možno sa nám podarí...“ Odmlčal sa, keď na mapu padol tmavý tieň. „Čo je zase?“ spýtal sa, udrel päsťou do stola a zdvihol zrak, aby našiel zdroj tohto posledného prerušenia. V dverách stál muž ako hora a blokoval svetlo prichádzajúce zvonka. Bol vysoký a úplne holohlavý, s hustým obočím a tvrdými, nemilosrdnými rysmi. Mal na sebe čierne brnenie a Sithský plášť, a na boku mu visel svetelný meč v tváre háku. Hoci sa s týmto mužom Lord Kaan nikdy osobne nestretol, počul o ňom dosť na to, aby presne vedel, kto to je. „Darth Bane!“ vykríkol. Vrhol rýchly pohľad na Githany, v úžase, že ho zradila. Z výrazu na jej tvári však bolo očividné, že je rovnako prekvapená ako on, že vidí ich návštevníka živého a zdravého. „My... mysleli sme si, že si mŕtvy,“ začal neisto. „Ako si...“ „Som unavený,“ prerušil ho Bane. „Môžem si sadnúť?“ „Pravdaže,“ súhlasil rýchlo Kaan. „Čokoľvek pre Brata.“ Veľký muž si pohŕdavo odfrkol a usadil sa na jednu zo stoličiek, ktoré mal pri sebe. „Ďakujem ti, Brat.“ Niečo v jeho tóne prinútilo Kaana spozornieť. Čo tu robí? Vie, že sa ho Githany pokúsila otráviť? Vie, že ju Kaan poslal? „Prosím, pokračujte so svojou stratégiou,“ posúril ho Bane s vecným mávnutím ruky. Kaan sa rozčúlil. Bolo to, akoby dostal povolenie pokračovať; akoby to viedol Bane. Zaťal zuby, opäť sa pozrel na mapu a pokračoval, kde skončil. „Ako som hovoril, Jediovia sa skrývajú v lesoch. Môžeme ich vypudiť, ak rozdelíme naše vojsko. Ak použijeme naše letúne, môžeme obkľúčiť ich južnú líniu...“ „Bah!“ odfrkol si Bane a udrel otvorenou dlaňou do stola. „Používať letúne a obkľučovať armády,“ vysmieval sa, postavil sa a ukázal obviňujúcim prstom na Kaana. „Myslíš ako poľný generál, nie ako Sithský lord!“ Na miestnosť padlo ťažké ticho; ani Kaan nedokázal nájsť slová. Cítil, že sa všetky oči upierajú naňho a napäto sledujú, čo bude ďalej. Bane k nemu pristúpil a jeho tvár bola iba pár centimetrov od Kaanovej vlastnej. „Ako si vôbec mohol nájsť odvahu ma otráviť,“ spýtal sa tichým, hrozivým šepotom. „Ja... to som nebol ja!“ jachtal, keď sa mu Bane otočil chrbtom. „Neospravedlňuj sa za použitie prešibanosti a podvodu,“ napomenul ho veľký muž a prešiel k plánovaciemu stolu. „Za to ťa obdivujem. Sme Sithovia: služobníci temnej strany,“ pokračoval a sklonil sa, aby si prezrel pozície vojsk a taktické rozloženie pred sebou. „Teraz sa pozri na túto mapu a mysli ako Sith. Nebojuj len v lese... znič les!“ Bola to Githany, ktorá nakoniec prelomila nasledovné ticho, a položila otázku, na ktorú všetci mysleli. „A ako to máme asi tak urobiť?“ Bane sa k nim obrátil so zlovestným úškrnom. „Ukážem vám to.“ Padla noc, ale v svetlách planúcich táborákov Bane videl, ako sa ostatní hmýria sem a tam, a robia prípravy, ako im nakázal. Keď za sebou zacítil, ako prichádza Githany, obrátil sa. Držala misku horúcej polievky a mala na tvári opatrný, neistý výraz. „Potrvá ďalšiu hodinu, než budú pripravení začať s týmto tvojím rituálom,“ povedala na privítanie. Keď neodpovedal, dodala: „Vyzeráš unavený. Priniesla som ti niečo na posilnenie.“ Zobral si od nej misku, ale nezdvihol si ju k perám. Rituál, o ktorom hovorila, objavil pri študovaní Revanovho Holokronu: spôsob ako zjednotiť mysle a duše Sithov cez jediné ohnisko tak, aby ich sila mohla byť vypustená do fyzického sveta. V mnohých ohľadoch bol tento proces podobný tomu, ktorý bol potrebný na vytvorenie myšlienkovej bomby zo Sily, hoci toto bolo menej mocné, ako rituál, ktorý poslal Kaanovi ako dar na zmierenie – a menej nebezpečné. Uvedomil si, že ho Githany stále pozorne sleduje, tak naklonil hlavu k polievke. „Prišla si ma opäť otráviť?“ spýtal sa. V jeho hlase bol iba náznak hravého výsmechu. „Vedel si to celý čas, však?“ spýtala sa. Potriasol hlavou. „Nie, kým som nezacítil jed na tvojich perách.“ Zdvihla jedno obočie a nesmelo sa naňho usmiala. „Ale ty si si prišiel pre druhú dávku. A tretiu.“ „Jed by nemal Temnému pánovi ublížiť,“ povedal jej. Potom pripustil. „No takmer ma zabil.“ Odmlčal sa, ale ona nič nepovedala. „V Bratstve je priveľa Sithských lordov,“ pokračoval. „Priveľa takých, ktorí sú slabí v temnej strane. Kaan to nechápe.“ „Kaan sa bojí, že si sa vrátil, aby si Bratstvo prevzal!“ Po chvíli dodala: „Myslím, že má pravdu.“ Nie prevzal, pomyslel si, ale zničil. Neobťažoval sa ju však opraviť; ešte nebol čas. Stále potreboval ďalší dôkaz, že je tá pravá, aby sa stala jeho žiačkou. Dvaja by mali byť; ani viac, ani menej. Jeden, aby moc stelesňoval, druhý, aby po nej bažil. Bolo to rozhodnutie, ktoré nechcel uponáhľať. „Môžem ti ukázať skutočnú moc temnej strany, Githany. Moc väčšiu, ako si títo ostatní vôbec dokážu predstaviť,“ povedal. „Uč ma,“ vydýchla. „Chcem sa učiť. Môžeš mi ukázať všetko... potom, ako prevezmeš Kaanovo miesto vo vedení Bratstva!“ Nedokázal sa ubrániť myšlienke, či sa ho stále snaží manipulovať. Chcela poštvať jeho a Kaana proti sebe? Alebo chcela, aby Kaana porazil ako dôkaz novonájdenej sily? Nie, pripustil. Stále nerozumie, že celý Sithský rád musí byť rozbitý a musí byť od základov prebudovaný. Možno to nikdy nepochopí. „Povedz mi niečo,“ povedal. „Bol to tvoj nápad otráviť ma? Alebo Kaanov?“ S tichým smiechom sa prikrčila pod jeho rukou, v ktorej držal misku polievky, a pritisla sa mu k hrudi, pozerajúc sa mu priamo do očí. „Bol to môj nápad,“ priznala sa, „ale dala som si pozor, aby si Kaan myslel, že bol jeho.“ Možno pre ňu ešte je nádej, pomyslel si Bane. „Viem, že som predtým urobila chybu,“ pokračovala a pohla sa smerom od neho. „Mala som ísť s tebou, keď si odišiel z Korribanu. Neuvedomila som si, za čím ideš; nerozumela som tajomstvám, ktoré si hľadal. Ale teraz rozumiem. Ty si skutočný vodca Sithov, Bane. Od teraz ťa budem nasledovať. A rovnako tak aj zvyšok Bratstva, po tom, ako použijeme tvoj rituál na zničenie Jediov.“ „Áno,“ súhlasil neutrálnym hlasom a uchlipol si horúcej polievky. „Po tom, ako zničíme Jediov.“ Bane vedel, že Jediov nemôžu naozaj poraziť. Nie tu na Ruusane. Nie takto. Jediovia nejako prežijú. Žiadna obyčajná vojna nemôže celkom zničiť služobníkov svetla. To dokážu len nástroje temnej strany – prešibanosť, utajenie, zrada. Rovnaké nástroje, ktoré použije na vyhladenie celého Bratstva temnoty... a začne dnešným rituálom.
Posted on: Sat, 23 Nov 2013 02:43:26 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015