Dnes má môj jediný a najmladší, ale už dospelý syn z mojich troch už dospelých detí výnimočný sviatok. Dnes má Peter Kreutz 8.10. 2013*25* výročie a dátum narodenia. Narodil sa 8.10.1988 v meste Košice. Bolo to dosť dramatické, rizikové a nekonečné čakanie na vytúženého syna. Vedela som už od chvíle poznania, že čakám dieťa, že to bude určite syn. Tak veľmi som túžila mať už prvé dieťa syna, že keď sa mi narodila prvá dcérka Silvia Lasáková v r. 1978 v meste Košice, bola som sklamaná a tak som jej šepkala do uška dva dni: "Môj zlatý"..., kým som sa vysporiadala s realitou, že to nádherné bábätko je "baba". No čo už, ale bola tak dobrá a spokojná, že byť s ňou na materskej bolo, ako v raji. Potom prišla ďalšia dcéra Michaela Kreutzová v r.1984 v meste Košice a to bolo ďalšie sklamanie pre mňa opäť "baba". Toto dieťa bolo tak citlivé a nepokojné, že som celé noci ani dni nespala. Po dvoch týždňoch som už chodila, ako polovičná mŕtvola. Miška mala tak silný hlas, že keď začala plakať, tak revom zaplnila nielen celý trojizbový byt, ale aj celý 8.poschodový panelák. Študovala som ešte na Strednej priemyselnej škole strojníckej v meste Košice, diaľkovou formou posledné dva ročníky čiže maturitné. Tak veľmi som sa snažila v noci sústrediť na učenie no keď Miška spustila ten svoj ohromný rev, tak v tom okamihu som utekala k nej a zabudla všetko čo som si naštudovala. Ale na šťastie po dvoch mesiacoch bola už celkom znesiteľná. Nehovoriac o tom, že som musela stíhať starostlivosť aj o hrdú prváčku Silviku. Rok 1988 bol dosť búrlivý. Nemohla som si nechať ujsť každoročný beh na bežkách v Banskej Bystrici "Biela stopa", trať 21km. Trať bola síce čerstvo upravená, ale čo kilometer to zmena zo zaviatej čerstvým snehom na zľadovatelú, alebo premočenú s ľadom. Samozrejme, že som na ľade pár krát spadla, pretože na bežkách sa veľmi ťažko brzdí na ľade dolu kopcom. Najbezpečnejšie je si sadnúť a tak si pomôcť ubrzdiť. Nie že by som sa bála rýchlosti, práve naopak, ale predo mnou popadali viaceré pretekárky a bola tam už taká kopa, že sa nedalo uhnúť a prejsť. Horšie, keď boli za zákrutou a cez svah nebolo nič vidieť. Je to smiešne, ale v rýchlosti s lyžami na nohách vymyslíte aj nemožné. Šťastná som dobehla do cieľa v Banskej Bystrici prevzala si medailu, ako každý, kto prišiel do cieľa a rýchlo na stanicu a domov do Košíc, pretože o 20 minút odchádzal rýchlik. Doma ma čakali moje dve dievčatá (baby). Spokojná a šťastná, že som to dokázala a že som doma živá a zdravá. O týždeň som sa dozvedela, že čakám bábätko (1 a pol mesiaca). Čiže ja som s mojim synom netušiac, že je v brušku, prešla 21 km na bežkách a ako som riskovala to už radšej ani nepíšem. Po búrlivých 8-mich mesiacoch si ma už nechali v nemocnici, pretože sa môj syn sa chcel narodiť už skôr o jeden mesiac a skoro sme obaja zomreli. Bolo to veľmi vážne, ale zachránili nás oboch. Konečne prišiel október 1, 2, 3, a stále nič... až 7-meho októbra to začalo a myslela som, že to ukrutné trápenie nikdy neskončí. Vydržím veľa, ale toto bolo niečo neskutočne ťažké a neskutočne pomalé. Môj syn sa narodil až 8-meho októbra, ale bol konečne na svete. Veľmi som sa tešila. Myslím, že viac, ako po dosiahnutí cieľa v behu na bežkách. Povedala som si: " K o n e č n e môj vytúžený syn!" Posledný, najmladší, krehučký, maličký, ale JE TU! Vyrástol z neho dvojmetrový chlap (myslela som si, že bude menší), ale teším sa. Je veľmi šikovný a stálo to zato zabojovať a veriť, že sa narodí a bude žiť. Dnes má 25 rokov. Mám tri dospelé deti, ale tento môj najmladší syn mi daroval najviac lásky. Je obetavý, priateľský a dá sa naň spoľahnúť. Všetci máme chyby...Bolo zaujímavé pre mňa vychovávať môjho syna, pretože som vyrástla bez otca, ale snažila som sa, ako som len vedela no podmienky boli veľmi ťažké. Dokázala by som o 100% viac, ako by som mala dostatok peňazí. Ale môj syn Peter žije a to je najdôležitejšie na tomto svete.
Posted on: Tue, 08 Oct 2013 14:31:48 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015