Reflexná terapia Liečenie ochorení masážami chodidiel. Reflexológovia liečia choroby určitých častí tela masážami tzv. reflexných oblastí na chodidlách. Tvrdia, že jednotlivé oblasti majú k častiam tela určitý vzťah. K čomu vlastne dochádza pri masírovaní reflexných oblastí, to sa doteraz nevie a nedá sa ani vedecky vysvetliť. Predpokladá sa však, že choroba vzniká zablokovaním "energetických kanálov", čo niektorú oblasť poškodí. Masážou sa usiluje o odbúranie tejto blokády, aby energia mohla opäť voľne prúdiť a toto poškodenie vyliečiť. Reflexológovia považujú chodidlo za akési "zrkadlo tela", pričom ľavé chodidlo zobrazuje ľavú stranu tela, pravé stranu pravú. Rôzne časti plochy nohy sú nejakým spôsobom spojené s močovým mechúrom, ľadvinami a pľúcami, palec s hlavou a mozgom, ostatné prsty s dutinami. K uzdraveniu prinúti telo už len masáž bez akýchkoľvek liekov alebo nástrojov. Reflexológia vraj vznikla v Číne asi pred 5000 rokmi, v dobe, kedy sa k naprávaniu energetických polí v tele používal tlak (akupresúra, akupunktúra). Rovnako starí Egypťania používali určitú formu reflexológie, ako je vidieť na maľbách na stenách hrobky v Saqqare južne od Káhiry asi z roku 2330 pr.n.l. Na Západe ju však zaviedol až okolo roku 1913 americký ušný, nosný a krčný lekár dr. William Fitzgerald, vypracoval metódu, ktorú nazval liečenie zón a pri ktorej sa lieči tlakom na určité časti tela buď rukami, alebo špeciálnymi nástrojmi. Rozdelil telo na desať zón alebo kanálov, ktorými, ako tvrdil, prúdia životné energie. Zóny sa tiahnu od palcov na nohách telom nahor do hlavy a potom opäť dole do rúk. Všetky sú rovnako široké a zahŕňajú všetky orgány a všetky časti tela. Napr. vyvíjanie tlaku na oblasť v zóne ucha má anestetický účinok, ktorý umŕtvi eventuálnu bolesť v uchu. Je to podobné, ako keď niekto pri bolesti zatne zuby, alebo sa u zubára rukami chytí kresla. Títo ľudia nevedomky používajú určitý spôsob reflexnej terapie, aby zvládli bežné nepríjemné situácie. Počiatkom 30. rokov na prácu dr. Fitzgeralda naviazala americká terapeutka Eunice lnghamová, ktorá vydala o reflexnej terapii dve populárne knihy s názvami Príbehy, ktoré by mohli rozprávať chodidlá (Stories the Feet Can Tell) a Príbehy, ktoré chodidlá rozprávali (Stories the Feet Have Told). Na rozdiel od dr. Fitzgeralda však nepracovala s rôznymi úsekmi zón, sústredením pozornosti na chodidla liečila celé telo. Komu môže reflexná terapia pomôcť: Tento spôsob liečby rozhodne nie je "všemohúci", ale používa sa na liečenie množstva bežných ochorení vrátane bolestí chrbta, zažívacích problémov, migrény, menštruačných problémov, problémov prínosových nosných dutín a stresu. Údajne bol zaznamenaný úspech i pri liečbe vážnejších ochorení, napr. pri srdcových problémoch, roztrúsenej skleróze a mŕtvici. Reflexológovia dokonca tvrdia, že môžu niekedy odhaliť i hroziace alebo latentné choroby a potom ich preventívne liečiť alebo eventuálne odporučiť pacienta k špecialistovi. Pokiaľ sa podrobíme tejto terapii pravidelne raz za mesiac alebo za dva, udržíme sa v dobrej zdravotnej kondícii - a dozvieme sa včas o varovných signáloch ochorení. Keďže účinok tejto liečby býva často veľmi silný, nie je reflexná terapia vždy vhodná počas tehotenstva alebo pri artritíde na chodidlách, pri cukrovke, niektorých srdcových poruchách, osteoporóze (rednutiu kostí), flebitíde (zápalu žíl) a problémoch štítnej žľazy. V takých prípadoch sa liečba musí prevádzať veľmi opatrne alebo vôbec nie.
Posted on: Thu, 19 Sep 2013 09:58:44 +0000