Všetci sa občas pristihneme pri tom, ako na svoje deti kričíme, či trestáme v snahe niečo z nich vychovať. Bolo by však dobré, keby sme si aj v tom najväčšom hneve vedeli zachovať "chladnú hlavu", neprepadli amoku zlosti a napomínali ich pokojne, rozvážne a hlavne s láskou. Tu je príklad toho, čo sa môže odohrávať v malej dušičke a psychike dieťatka, ktoré má zo svojho rodiča strach. Som si istá, že jeho otec si neuvedomoval, čo všetko mu svojim prístupom spôsobí. Určite nechcel svojmu synovi ublížiť. Iste mal sám tažký život a pre svoje konanie opodstatnené dôvody a pádne argumenty. Avšak stalo sa... Celá Kafkova tvorba bola poznačená vzťahom s jeho otcom, čo nakoniec aj ukázal v tomto svojom diele nazvanom List otcovi. Franz Kafka: List otcovi. Preložila Perla Bžochová. Hevi, BA, 1995 "Drahý môj otec, minule si sa ma spýtal, prečo tvrdím, že mám z Teba strach. Ako obyčajne som Ti nevedel odpovedať jednak práve zo strachu, ktorý mám z Teba,... ...rozsah témy ďaleko presahuje moju pamäť i môj rozum. ...sa zo mňa stal slabošský, bojazlivý, váhavý a nepokojný človek,... ...ako otec si bol pre mňa prisilný, najmä keď moji bratia umreli malí, sestry sa narodili až oveľa neskôr, a ja som teda musel celkom sám vydržať prvý nápor a na to som bol príliš slabý. ...že ma jednoducho udupeš a nezostane zo mňa nič. ...ale možno došlo k horšiemu. ...nemôžem uveriť, že som bol obzvlášť ťažko zvládnuteľný, nemôžem uveriť, že prívetivým slovom, tichým dotykom ruky, láskavým pohľadom by sa odo mňa nebolo dalo vyžiadať všetko, čo ste chceli. ...silou, krikom a zúrivosťou,...si zo mňa chcel vychovať silného odvážneho mládenca. Keď nepomohli ani silné vyhrážky, zobral si ma z postele, odniesol na pavlač a nechal si ma tam chvíľu samého stáť v košeli za zavretými dverami. Ešte i po rokoch ma ubíjala tá hrozná predstava, že môj otec, ten obrovský muž a najvyššia autorita, mohol takmer z ničoho nič prísť v noci ku mne a vyniesť ma z postele na pavlač a že som teda preňho neznamenal takmer nič. Vo svojom kresle si ovládal svet. Stal si sa pre mňa takou záhadou ako všetci tyrani,... ...Tvojou odpoveďou bol ironický povzdych,... ...vytušiť Tvoj nepriateľský postoj; a vytušiť sa dal veru takmer pri všetkom, čo som robil. ...nadávkami, osočovaním, ponižovaním. ...proti tebe bol človek úplne bezbranný. ...pri stole vládlo bezútešné ticho, prerušované len napomínaním: „Najprv jedz, potom vrav!“ alebo: Rýchlejšie, rýchlejšie, rýchlejšie !“ alebo: „Vidíš, ja som už dávno dojedol.“ Kosti sa nesmeli rozhrýzať, Ty však áno. Ocot sa nesmel chlípať, Ty však áno. Pri stole sa človek mal venovať len jedlu, ale Ty si si čistil a strihal nechty, strúhal ceruzky a špáradlom si si čistil uši. ...som žil v hanbe,... poslúchal... vzdoroval, a to bola tiež hanba,... ...Tvoja vyhrážka: „Ani slovíčkom neprotireč !“ a k tomu zdvihnutá ruka. ...prešiel na prerývaný a zajakavý spôsob reči.... Tvojimi prostriedkami pri výchove, boli nadávky, vyhrážky, irónia, zlostný smiech a – napodiv – bedákanie nad vlastným osudom. ... „Roztrhnem Ťa ako žabu“,... s mojimi predstavami o Tvojej moci, že by si to bol schopný urobiť. ...život ako nezaslúžený dar od Teba. Keď som začal robiť niečo, čo sa Ti nepáčilo, pohrozil si mi neúspechom,... Stratil som dôveru k vlastnému konaniu. ...napomínal, otázku sprevádzal zlostný úsmev a zlostný výraz tváre. ...výčitky, o mne ako o tretej osobe,... „To sa od pána syna nedá očakávať “, Stalo sa zo mňa mrzuté, nepozorné, neposlušné dieťa, ktoré vždy myslelo na útek, väčšinou na vnútorný. ...keď som bol chorý, potichu prišiel za mnou do Otlinej izby, zastal sa na prahu, natiahol si len krk, aby si ma videl v posteli, a ohľaduplne si ma pozdravil kývnutím ruky. V takých chvíľach som sa utiahol a plakal som od šťastia, ale plačem aj teraz, keď to píšem. Vieš sa spokojne a láskavo usmievať...Nemôžem sa rozpamätať, že by voľakedy v detstve bol ten úsmev patril priamo mne,... ...som si začal všímať, zbierať a zveličovať malé smiešnosti,...žarty, aké sa robia z bohov a kráľov,... ...ma matka pred Tebou len potajomky chránila, potajomky mi niečo podstrčila alebo dovolila,... ...zasa narastalo vedomie viny. ...keď si sa rozkričal a od hnevu očervenel v tvári, keď si si rýchlo odopol traky a potom ich nechal pripravené na operadle stoličky. Je to tak, ako keď majú niekoho obesiť. Ak ho naozaj obesia, umrie a je po všetkom. Ale ak musí prežívať všetky prípravy na obesenie a až keď mu ...som sa vyhýbal všetkému, čo mi len zďaleka pripomínalo Teba. ...ako si ustavične frfotal na jedného pomocníka, postihnutého tuberkulózou: „Nech už skape ten chorý pes.“ Ak som chcel uniknúť od Teba, musel som uniknúť aj od rodiny, dokonca aj od matky. U nej sa síce vždy dala nájsť záštita, ale vlastne len vo vzťahu k tebe. Mala Ťa až príliš rada a bola Ti až príliš verne oddaná, aby mohla v tom zápase dieťaťa natrvalo predstavovať samostatnú duchovnú moc. ...slepo preberala Tvoje posudzovanie a odsudzovanie detí,... ...vo všetkom som si bol taký neistý, že som skutočne mal len to, čo som držal v rukách alebo v ústach,... Medzi Tebou a mnou nedošlo k skutočnému zápasu; čoskoro som bol odbavený; zostával mi len únik, zatrpknutosť, smútok, vnútorný boj. ...povedz mi meno jedného človeka, ktorý bol v mojom detstve pre mňa významný a ktorého si svojou kritikou aspoň raz neznosil pod čiernu zem,... ...vo mne na nedôveru voči sebe samému a na ustavičný strach pred všetkým ostatným. ...to náš aj tak už vyostrený vzťah predsa len privádzalo priam na bolestné ostrie noža. ...máš od začiatku odmietavý postoj voči všetkému tomu, čím sa zaoberám a najmä o čo sa zaujímam,... ... „hnus“ voči mojej osobe.... Tvoj odpor presnejšie zasiahol moje písanie a všetko, čo s tým súviselo, hoci si o tom nevedel. Tu som sa naozaj samostatne vzdialil kúsok od Teba, aj keď to trošku pripomínalo odzadu prišliapnutého červíka, ktorý sa prednou časťou vytrhne a odvlečie sa nabok. Do istej miery som bol v bezpečí, mohol som si vydýchnuť; Písal som o Tebe, vyžaloval som sa tam z toho, z čoho som sa nemohol vyžalovať na Tvojej hrudi. ...mne tá ľahostajnosť slúžila ako jediná ochrana, aby mi strach a vedomie viny nezničili nervy. Zaneprázdňovala ma starosť o seba, ale v rozličných podobách. ...starosť o vlastné zdravie; drobná obava kvôli tráveniu, vypadávaniu vlasov, pokriveniu chrbtice skončilo skutočnou chorobou. ....som si nebol ničím istý, každá chvíľa mi odznova musela potvrdiť moju existenciu, ako vydedený syn nevlastnil so vôbec nič, čo by som vlastne bol mohol považovať za pre mňa vyhradené, ....stalo sa pre mňa niečo neisté aj to najbližšie, teda vlastné telo; ...ale potom v nadľudskom vypätí, keď som sa chcel oženiť, vyprskla z pľúc krv,... ...som si našiel zamestnanie, ktoré mi najskôr umožní byť ľahostajným a nebude príliš zraňovať moju samoľúbosť. ...o ženbu najveľkolepejším najnádejnejším pokusom o záchranu, primerane veľkolepý však potom bol aj nezdar. ...v týchto pokusoch sa zhromaždili jednak všetky moje pozitívne sily, čo som mal, a jednak sa so zúrivosťou zmobilizovali aj všetky negatívne sily, teda slabosť, nedostatok sebadôvery, vedomie viny,.... ... som celé dni a noci vždy znova o všetkom stále premýšľal..... ...deti, na tomto neistom svete,.... ...som duševne zrejme nie schopný oženiť sa. Prejavuje sa to tým, že od tej chvíle, ako sa rozhodnem oženiť, už nemôžem spať, v hlave mi hučí vo dne v noci, nie je to už riadny život, zúfalo sa tackám sem a tam. ...tlak strachu, slabosti a sebapohŕdania. ...nemôžem sa oženiť , lebo je to jedine Tvoja oblasť. ...som písaním a tým, čo s tým súvisí, robil s najnepatrnejším úspechom drobné pokusy osamostatniť sa a uniknúť , ale všeličo mi potvrdzuje, že ma tie pokusy sotva povedú ďalej. ...výsledok je však istý, manželstva sa musím zrieknuť." vid aj: sme.sk/c/2126944/franz-kafka-list-otcovi.html
Posted on: Tue, 01 Oct 2013 01:11:35 +0000
Trending Topics
© 2015