Ľudové poľnohospodárstvo na Slovensku: lúčne hospodárenie činnosť zameraná na obhospodarovanie lúk s cieľom získať seno a využiť ich na pasenie. Lúky boli základom rozvoja dobytkárstva už v stredoveku. S rozširovaním maštaľného chovu dobytka dôležitosť lúčneho hospodárenia vzrástla a spolu s pasienkovým hospodárstvom v niektorých horských oblastiach Slovenska (Liptov) v 19. až v 1. polovici 20. storočia prevládalo nad obrábaním polí. Práce sa v rámci lúčneho hospodárenia robili kolektívne, často formou spoločných prác (do zrušenia poddanstva ako súčasť poddanských povinností, neskôr v spolku bývalých urbarialistov, spolku chovateľov dobytka, pasienkovom spolku) alebo individuálne (vlastníci sami obhospodarovali svoje lúky). S cieľom rozšíriť rozlohu lúk ich majitelia kupovali, zatrávňovali odlesnenú lesnú pôdu, premieňali pasienky na lúky. Na jar na lúkach zbierali kamene, vytínali kríky, rozhrabávali krtince, vytrhávali mach bránami s hore otočenými zubmi alebo tŕnistými vetvami a lúky hnojili. Mokré lúky odvodňovali, v čase sucha ich sústavami povrchových kanálov zavlažovali. Od začiatku mája do kosby boli lúky hájené. Seno získané zo spoločnej lúky sa rozdelilo na toľko kôp, koľko bolo mala spolumajiteľov. Tí si kopy delili zväčša losovaním. S lúčnym hospodárením bolo spojené prielohové hospodárenie. dvojpoľné hospodárenie extenzívny spôsob hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou. Jeho podstata spočívala v rozdelení chotára na dve časti. Obrábaná pôda sa striedala s úhorom v jednoročných intervaloch. V niektorých regiónoch Slovenska (Orava, Gemer, Tekov) pretrvávalo až do 19. storočia, a to z dvoch príčin: 1. pôdno-klimatické podmienky, ktoré neumožňovali pestovať oziminy (Orava); 2. nedostatok pasienkov a lúk na chov hospodárskych zvierat (Hont, Tekov). Zvýšený dopyt po poľnohospodárskych produktoch a zlepšenie technických podmienok v príprave pôdy (položelezný pluh, priemyselné hnojivá) zlikvidovali úhor, a tým aj tento archaický poľnohospodársky systém, ktorý bol prechodom medzi prielohovým hospodárením a trojpoľným hospodárením. motykové hospodárenie Zakopávanie jačmeňa motykami. Klokočov, okr. Michalovce. Foto J. Boďa, 1961. Archív negatívov SNM Martin. ručný spôsob kultivácie pôdy pomocou motyky a rýľa. V osobitých geografických, sociálnych a hospodárskych podmienkach si tento spôsob hospodárenia uchoval svoje opodstatnenie aj pri ornom hospodárení. Obrábanie pôdy motykou (rýľom) na poliach bolo na Slovensku doložené ešte v 50. rokoch 20. storočia na severných Kysuciach a v niektorých obciach Liptova a Turca, kde boli vysoko položené a zle prístupné polia, nedostatok ťažného dobytka, prevažovala ženská práca v poľnohospodárstve a predstavovalo obyčajne len doplnkový zdroj príjmov rodiny. Ďalšou formou, známou na severnom a východnom Slovensku, bolo dočasné obrábanie malých políčok na rúbaniskách a lesných čistinkách, ktoré si vynútil nedostatok pôdy a hnojiva. Pôda sa pripravila vyrúbaním a spálením kríkov a popol z nich sa zakopal do zeme. Pestovalo sa tu najmä proso a mohár. Po strate úrodnosti (3–4 roky) sa políčka prestali využívať a vyžiaril sa nový kus lesnej čistiny. Podobne ako tieto sťahovavé políčka boli na Kysuciach a na Orave obrábané rúbaniská, ktoré si roľníci prenajímali od komposesorátu na 3–5 rokov. Za prenájom museli holorub vyčistiť a vysadiť lesnými stromčekmi.
Posted on: Thu, 01 Aug 2013 17:40:06 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015