Sedím na konári a je mi dobre Jakubiskovo tragikomické ohliadnutie sa za koncom druhej svetovej vojny a obdobím nástupu komunistickej mašinérie. Traja ľudia bez domova sa snažia naplniť svoju predstavu o šťastí. Vybrali si však zlú dobu. Presne takto sa správa minister financií Peter Kažimír. Verejný dlh Slovenska utešene rastie do neudržateľných výšok a strážca štátnej kasy sa správa, že sa nič nedeje. Všetci sme si vybrali zlú dobu, v tomto prípade zlú (nezodpovednú) vládu. Dlh Slovenska prekročil 52% výkonu ekonomiky. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti ukladá ministrovi financií povinnosť doručiť parlamentu list s uvedením príčin prelomenia ochranného pásma pre úroveň dlhu spolu s uvedením opatrení na jeho zníženie. Minister list síce doručil, čím si zákonnú povinnosť splnil. Ale splnil si ju čisto formálne. Šesťdesiatminútovou diskusiou na finančnom výbore parlamentu bola celá vec „vybavená“. Bezradnosť socialistickej vlády, strach a arogancia viedli k následnému zablokovaniu mimoriadnej schôdze, zvolanej opozičnými poslancami. O čo tu v skutočnosti ide? Verejný dlh je kategóriou predovšetkým ekonomickou. Nie ľavicovo-pravicovou, ani nie vládno-opozičnou. A ide vskutku o veľa. Ide o to, či sa Slovensko vydá katastrofickou cestou nekontrolovateľného nárastu verejného dlhu, alebo sa bude správať zodpovedne. Keď už pre nič iné, tak aspoň z úcty k budúcim generáciám. List, ktorý minister Kažimír zaslal parlamentu totiž nehovorí nič o opatreniach na zníženie dlhu. Obmedzil sa len na opatrenia, ktoré by mali viesť k zníženiu tempa jeho rastu. Navyše, žiadne z opatrení nie je kvantifikované. Spomína sa tam napr. zefektívnenie prierezových činností, optimalizácia počtu rozpočtových a príspevkových organizácií, centralizované verejné obstarávanie, efektívne využívanie eurofondov, efektívnosť výdavkov v zdravotníctve, dokonca adresnosť sociálnych dávok. Na súťaži krásy by to nejedna kandidátka iste označila bojom za svetový mier. Väčší dôkaz bezradnosti socialistov zo Smeru pokiaľ ide o verejné financie minister financií poskytnúť ani nemohol. Samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že „opatrenia na zníženie dlhu boli málo špecifikované, preto nie je možné posúdiť, či dôjde k zníženiu dlhu“. Je preto namieste varovať pred optimizmom, ktorý tak často v médiách šíri aj samotný premiér a síce, že Slovensku patrí tretie miesto v rebríčku krajín eurozóny s najnižším podielom dlhu na HDP (po Estónsku a Luxembursku). Áno, sú krajiny, ktoré dokážu obslúžiť aj podstatne vyššiu úroveň dlhu, akú má Slovensko. Ale sú to krajiny s podstatne vyššou úrovňou konkurencieschopnosti, s podstatne vyššou úrovňou produktivity práce, s podstatne väčším domácim trhom a s podstatne nižšími nákladmi na financovanie dlhu. Zjednodušene povedané, sú to krajiny s podstatne menej zraniteľnou ekonomikou, ako je tomu v prípade Slovenska. Práve preto ekonomiky ako je napr. Holandsko, Belgicko, Veľká Británia a ďalšie, zvládnu aj výrazne vyššiu úroveň dlhu, zatiaľ čo Slovensko sa už pri 60% môže dostať do neriešiteľných problémov. Verejný dlh Slovenska vzrástol v rokoch 2008 až 2010 z 28% na 41% (o 13 percentuálnych bodov. V roku 2011 zo 41% na 43% (o 2 percentuálne body) a v roku 2012 dlh vzrástol zo 43% na 52% (o 9 percentuálnych bodov). Nechajme teraz bokom beztak nikdy nekončiacu diskusiu „naša vláda vs. vaša vláda“, aj keď horeuvedené fakty hovoria jasnou rečou. Hrozivá je totiž samotná dynamika nárastu dlhu. Za štyri roky (2008 – 2012) takmer zdvojnásobenie verejného dlhu!!! Stále nepostačujúci argument na otvorenie rozpravy na mimoriadnej parlamentnej schôdzi? Bol som smutný, keď som si otvoril The Guardian z 1. júla tohto roku. George Osborne prišiel s úsporami verejných výdavkov vo výške 11,5 miliárd libier, čo predstavuje najväčšie zosekanie verejných výdavkov za ostatných 60 rokov! Výdavky kapitoly zahraničia sa do roku 2016 majú znížiť o 55%. Výdavky na kultúru, média a šport o 45%, výdavky lokálnych vlád (naše VUCky) o 35% atď. Ešte stále si budeme nahovárať, že Slovenska sa to netýka? Ešte stále budeme veriť rečiam nášho premiéra a nášho eurokomisára, že kríza eura sa skončila? Čo všetko sa ešte musí stať, aby boli slovenskí socialisti ochotní aspoň diskutovať o tomto závažnom probléme v slovenskom parlamente? Prejedáme si budúcnosť a škaredo na to doplatia generácie, ktoré prídu po nás. Verejný dlh je kategória predovšetkým a najmä ekonomická, nie politická. Je mi ľúto, že si to neuvedomujú ani kolegovia z Ľudovej platformy, ktorí sa po (smerákmi zablokovanej) schôdzi poponáhľali urobiť separátnu tlačovku a detinsky si „prisvojiť“ tému. Keď naše deti a naši vnuci raz budú splácať nami vytvorený dlh, nebudú sa pýtať na politický marketing minulej Ľudovej platformy. Bude sa ich to týkať bytostne. Bude sa to totiž bolestivo týkať ich peňaženiek. A separátne tlačovky rozhádaných strán im budú nanajvýš pripomínať Jakubiskovo tragikomické obhliadnutie sa za minulosťou. Jozef Kollár, utorok 2. júla 2013 23:29 Čítajte viac: kollar.blog.sme.sk/c/332266/Sedim-na-konari-a-je-mi-dobre.html#ixzz2Z1NaPlls
Posted on: Sun, 14 Jul 2013 12:12:17 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015