ZOZNAM FABRÍK ,KTORÉ POLITICI ROZKRADLI (VRAJ...??) ak máte nejakú informáciu o pravdivosti, možte komentovať .(Najprv je predslov,potom zoznam) ....zdieľajte nech sa dozvieme pravdu! Po roku 1989, všetky privatizujúce vlády spôsobili, že všetky priemyselné podniky boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia. Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou. Z postu predsedkyne FNM bola odvolaná Anna Bubeníková. Na účet jej muža Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti predhodenou obeťou, alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch politikov? Malchárek zobral miliardu, Dzurinda s Miklošom dostali len za privatizáciu SPP 12,5 miliardy, aktorú previedli do daňových rajov s pomocou P. Šťastného. Gorila je "nedopatrením" a iba jeden z množstva pred spoločnosťouutajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjať tlak na predlžovanie vyšetrovania do volieb. Zločin a podiel v ňom neobišiel v uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov. Kto zločin kryl, stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora, alebo prezidenta. Trestom pre poslanca nie je sedieť v opozícií, ale nesedieť v parlamente vôbec. Ide im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí beztrestnými. Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov, Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam. Slovensko stojí na prahu bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej škodlivý, ako zločinec v politike a justícia v nečinnosti. Máme rozkradnuté hospodárstvo, neschopné generovať zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo výške cca 30 miliárd Eur. Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 8 miliárd eur. Mladú štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 24 000 eur. Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú baviť, taja ho, považujú stav za nedotknuteľný, netrestateľný a bremeno dlhov sa zastrájajú prenášať po voľbách v podobe zvyšovania daní, cien potravín, energií a spotrebného tovaru na občanov. Politici občanov pri rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvať do dlaní. Prezident myslí národne a cíti sociálne. Síce svojho času inicioval neúspešné referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov ale práve on a Vladimír Mečiar sú pôrodnými babami vzniku "domácej"podnikateľskej vrstvy, firiem a práčok a sociálnej nespravodlivosti. Tieto na malé výnimky prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva, zamestnanosti a ekonomiky štátu. Pofidernou slobodou a poslaním finančných skupín je podľa vzoru ruských židovských oligarchov na Slovensku zarobené peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovať, akumulovať a užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách. Občania z úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a sociálnu nespravodlivosť, úpadok štátu a čo a kto to spôsobil. Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti , sa musí pozrieť najskôr do zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, je to stav. Masovú nezamestnanosť zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak. Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza ju bezzásadovosť moci, nespravodlivosť, korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza ju nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v spravodlivosť súťaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých podmienkach. Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru, disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti. Nezamestnanosť je chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej prenášateľov, teda politikov. Táranie politikov o nezamestnanosti je pesničkou v pre nich neznámom jazyku a je nedostatkom ich skúseností, životnej filozofie a neschopnosti vec naozaj riešiť. Elán a chuť do volebnej kampane majú práve tí, ktorí úpadok a biedu spoločnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz, je zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú polikov s imunitou? Spoločnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu za zlodejstvo a potrestať všetkých, ktorí štát zničili. Vyšetrovanie a trest do volieb neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich vstupu do verejného života zabrániť, voľby musíme využiť na odstránenie zlodejov z parlamentu. Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či ide o politika, prokurátora, alebo prezidenta. Dnes máme čas, spoločnosť generálne zmeniť!! Vyzývam všetkých vlastencov zapojiťsa do tvrdého odporu proti zločincom a nekompromisných revolučných zmien !!! Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej dedinya dokaždej rodiny !!! ... 1. TATRASKLO - Trust sklárskych podnikov v Trnave. - Spojené sklárne v Lednických Rovniach - Stredoslovenské sklárne v Poltári - Slovenské závody technického skla v Bratislave - Skloplast v Trnave - Skloobal v Nemšovej 2. SLOVAKOTEXT - Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne. - Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku - Závody MDŽ v Bratislave - Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši - Tatraľan v Kežmarku - Ľanárske a konopné závody v Holíči - Lykové textilné závody v Revúcej - Slovena v Žiline - Merina v Trenčíne - Poľana v Lučenci - Tatrasvit vo Svite - Slovenska v Banskej Bystrici - Pleta v Banskej Štiavnici - Trikota vo Vrbovom - Odevné závody v Trenčíne - Makyta v Púchove - Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove - Zornica v Bánovciach nad Bebravou 3. SLOVCEPA - Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kčs. - Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove - Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku - Bukóza vo Vranove nad Topľou - Grafobal v Skalici - Harmanecké papierne v Harmanci - Chemicelulóza v Žiline - Turčianske celulózky a papierne v Martine - Slavošovské papierne v Slavošovciach - Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke - Drevokup v Ružomberku - Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave - Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave - Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku 4. Slovchémia - Trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov. - Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov. - Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave - Matador v Bratislave - Benzinol v Bratislave - Chemika v Bratislave - Petrochémia v Dubovej - Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch - Chemolak Smolenice - Považské chemické závody v Žiline - Slovenské lučobné závody v Hnúšti - Duslo Šala - Chemko strážske - Fosfa Poštorná - Chemlon v Humennom - Chemosvit vo Svite - Slovenský hodváb v Senici - Gumárne 1. mája v Púchove - Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach - Plastika v Nitre 5. VSŽ Košice. Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov. 6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov. - ZTS Martin n.p. - ZTS Detva n.p. - ZTS v Dubnici nad Váhom - ZTS v Košiciach n.p. - ZTS Bratislava - ZTS v Komárne - Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva - Martimex v Martine - ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici - ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici - ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave - ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne - ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici - ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine - ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene - ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach - ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici 7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom. Výroba obuvi: v roku 1950=11,1 milión párov obuvi v roku 1960=20,7 milión párov v roku 1970=28,3 milión párov V roku 1980=32,8 milión párov. 8. Hlinikáreň - Závod SNP v Žiari nad Hronom. - v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs. 9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie - národný podnik so sídlom v Bratislave. 10. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline. - Bučina Zvolen - Drevina Turany - Drevoindustria Žilina - Smrečina banská Bystrica - Preglejka Žarnovica - Piloimpregna Košice - Mier Topoľčany - Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava - Tatra nábytok Pravenec - Nový domov v Spišskej Novej Vsi 11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs. - Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch - Koncern Elektrárne Nováky - Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne - Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach - Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline - Koncern Východoslovenské energetické závody Košice - Elektrovod v Bratislave 12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bolmonopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku. 13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne. 14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v: - v Hačave - v Jelšave - v Lovinobani - v Košiciach - v Lubeníku - v Banskej Belej - v Kalinove - v Kunovej Teplici 15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave. V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs. 16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave. počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs. - Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave 17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247000 Kčs. - Slovlik v Trenčíne - Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši - Frukona v Prešove - Slovenské škrobárne v Trnave - Mraziarne v Bratislave 18. Slovakofarma v Hlohovci. - závod Liečebných rastlín v Malackách 19. Cementárne a vápenky - generálne riaditeľstvo Trenčín. - Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica - Východoslovenské cementárne a vápenky Košice - Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava - Azbestocementové závody Nitra - Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne - Cementáreň Lietavská Lúčka - Ladecká cementáreň Ladce - Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie - Cementáreň Bystré v Bystrom - Stupavská cementáreň Stupava 20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne - CALEX Zlaté Moravce - Elektrosvit Nové Zámky - Kovosmalt Fiľakovo - Slovenská armatúrka Myjava - Srojsmalt Medzev - Strojsmalt Pohorelá - Tatramat Poprad - Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany - Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany 21. Strojstav - n.p. v Bratislave. - závod v Bernolákove - závod v Novom Meste nad Váhom - závod v Záhorskej Vsi - závod v Sečovciach - závod v Šahách - závod v Prešove - závod v Senci - stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave - v Devínskej Novej Vsi.
Posted on: Tue, 03 Sep 2013 09:26:13 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015