Slováci masovo odchádzajú za prácou Anketa: Prečo ste sa rozhodli odísť za prácou do zahraničia? Snímka: HN/Peter MayerNa Slovensku vystriedal Tomáš Štifner viacero zamestnaní. Nikde si však nevedel nájsť prácu, ktorá by mu úplne vyhovovala. Preto sa rozhodol pre zmenu. A za prácou vycestoval do zahraničia. „Hľadal som niečo nové,“ vysvetlil Štifner. Nakoniec sa mu podarilo uspieť v Nemecku. Zamestnal sa v svetoznámej automobilke BMW, kde pracuje ako špecialista na kovy. Ako sám tvrdí, v novej práci je spokojný a do Nemecka sa plánuje natrvalo presťahovať aj s rodinou. Môžu chýbať doma Štifner však bol len jedným z tisícov Slovákov, ktorí sa rozhodli pracovať za hranicami. Za prvý polrok ich takto vycestovalo skoro 39-tisíc, čo je o takmer 17 percent viac ako vlani. Práve títo ľudia pritom spôsobili, že Slovensko zažilo najmasovejší odchod za prácou od vypuknutia recesie v roku 2009. Odchody však môžu byť problémom. Ak sa v najbližších mesiacoch výrazne naštartuje aj naša ekonomika a firmám pribudnú zákazky, práve títo ľudia budú našim firmám chýbať. Ako upozorňuje šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka, už dnes cítiť nedostatok odborníkov či zručných zamestnancov. Žiadny odlev mozgov, len rúk Za to, že ľudia odchádzajú, môže podľa analytika SAV Vladimíra Baláža vysoká nezamestnanosť. Počet ľudí bez práce totiž najmä v úvode roka lámal historické rekordy. Podobne na tom bola donedávna aj Európa. Postupne sa však situácia na Západe zvrtla. Firmám napríklad v Rakúsku a Nemecku začali pribúdať nové objednávky, a preto potrebovali nových ľudí. „Nezamestnanosť v zahraničí začala viac klesať a firmy preto začínajú prijímať nových ľudí, aj mimo vlastných hraníc,“ dodala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Podniky na Západe dokážu okrem práce ponúknuť Slovákom aj ďalšiu výhodu – výrazne vyššie platy ako u nás. A to aj na nižších pozíciách. Napríklad v Nemecku je priemerný plat vyše tritisíc eur, zatiaľ čo na Slovensku len okolo osemsto eur. V praxi sa tak ľuďom oplatilo zobrať aj prácu v priemysle či stavebníctve. Mnoho Slovákov sa pritom domov z cudziny už nikdy nevráti. V zahraničí sa usídlia a založia si rodiny. „Pracovať za tie naše úbohé zárobky by som nevedel. Okrem toho, toľko vecí je u nás zlých. Byť cudzincom nie je najlepší pocit, ale už som sa s tým naučil žiť,“ hovorí Peter Nagy, ktorý Slovensko opustil už pred dvanástimi rokmi. Prešiel cez viaceré krajiny a dnes žije vo Viedni. null Štatistiky nerátajú všetkých A nie je sám, kto sa na Slovensko späť nechystá. Napríklad Slavomír Andraska pracuje už pár mesiacov v Česku. Už teraz však vie, že sa vráti, len ak sa u nás zmenia životné podmienky. „Dlhodobo ma frustrovali veci ako milionárska daň pre bežne zarábajúcich ľudí, rôzne zvyšovanie daní a nedoplatky napríklad na životnom poistení.“ Aj títo Slováci potvrdzujú, že v zahraničí môže pracovať ešte omnoho viac Slovákov, ako ukazujú údaje Štatistického úradu. Ten totiž neráta všetkých. Napríklad ľudí, ktorí sa za prácou vysťahovali a už sú v cudzine dlhšie ako rok. Ako ďalej upozorňuje Baláž, Štatistický úrad zarátava taktiež len ľudí, ktorí pracujú v krajinách Európy. Napríklad v Spojených štátoch a Austrálii pracuje podľa neho ďalších 30- až 40-tisíc ľudí. Dokopy tak v cudzine podľa neho pracuje minimálne štvrť milióna Slovákov. Kedy sa však počty „pracovných emigrantov“, teda tých, ktorí sa chcú vrátiť, začnú znižovať? Podľa Baláža by sa prví ľudia mohli na Slovensko vrátiť už budúci rok, kedy je naplánovaný rast ekonomiky na úrovni 2,2 percenta. Čo v praxi znamená viac objednávok pre firmy a práce pre ľudí.
Posted on: Fri, 06 Sep 2013 09:44:03 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015