Od fanynky: Keď som bola veľmi malá, často som bývala na prázdninách u starkej, kde sme s bratom museli spať v detskej izbe. Neznášala som to a vždy som kvôli tomu plakala. Dôvodom bol tieň muža, ktorý som každú noc videla vo dverách. Bol vysoký, nebolo mu vidieť do tváre a matne sa mi črtá, že mal na hlave klobúk a tiež jeho končatiny nebolo ostré, ale niesom si tím istá. Spomínam si na to, ako som často v noci ležala na bruchu tvárou k nemu a pozerala sa na neho, lebo som nemohla spať. A on nerobil nič, len tam tak stál. Vedela som, že ma tiež sleduje, ale musela som robiť to isté - bála som sa, že by mi mohol niečo urobiť, ak by som sa nepozerala. Rodičia, aby som neplakala, vraveli, že to spôsobujú svetlá áut, ktoré prechádzali na ceste za oknom. A ja som tomu uverila - aj keď ten muž tam stále bol. Neskôr, ako som rástla, sa mi muž zjavovať prestal úplne. Alebo to možno vôbec nebolo postupné - raz som prišla a už tam skrátka nebol. Každopádne som na tie nočné desy úplne zabudla. Pripomnul mi ich až príbeh o Slendermanovi, ktorý je teraz tak populárny. Nedovoľujem si tvrdiť, že ten muž bol Slenderman - ale naozaj, keď som o ňom počula, spomienky na muža sa mi vrátili - jeho výška, to, ako ma sledoval, to ako aj ja jeho, to, že keď som vyrástla, zmizol, aj to, že som nemohla vidieť jeho tvár. Keby to však bol on, nerozumiem tomu, prečo som stále nažive. Jedným som si však istá - odrazy áut to neboli. Čo myslíte? Videla som Slendermana, ktorý ma z nejakého dôvodu nechal žiť, alebo to bolo niečo iné - podobné? (ospravedlňujem sa za svoju gramatiku, už veľmi dlho na SK nežijem a nepíšem slovensky).
Posted on: Wed, 16 Oct 2013 03:07:35 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015