Tento môj príbeh sa začal veľmi pekne a tak aj pokračuje ďalej. Bola som deviatačka a práve som sa snažila dobre napísať monitor a ukončiť základnú školu. Nad výberom strednej školy som ani nerozmýšľala bola som si 100 % istá, že pôjdem na chemickú školu a odbor to bude farmakológia. Humánna farmakológia – zaoberajúca sa liekmi pre človeka. Chémia tak tento predmet na základnej som mala najradšej. Niekoľko krát sme s pani učiteľkou chodili na súťaže a reprezentovali sme školu. Učiteľka niekedy bola prekvapená z toho čo všetko viem a niekedy som prekvapená aj ja. Ako každý deviataci tak aj mi sme chodili a navštevovali sme stredné školy. V jeden nádherný deň sme išli na jedno gymnázium. Celkom veľká škola a dosť veľa žiakov ktorý sa snažili a dreli na tom aby dosiahli veľké veci. Ja som vedela že na gymnázium nemám a tak som to brala iba ako strata času. Prechádzka ktorá nemá žiadny význam. Prišli sme do školy pekne nás privítali a pomali sme sa prechádzali po škole. Každého z nás zaujímalo niečo iné. Roztrúsili sme sa po celej škole. Ja som sa zastavila v chemickom laboratóriu. Jeden učiteľ tam mal prednášku o nejakých aromatických uhľovodíkov. Sadla som si na jediné voľne miesto a počúvala som. Bolo to zaujímavé. Neskôr mali žiaci urobiť nejaký pokus s uhľovodíkom aby zmenil farbu. Každý chemik by toto mal vedieť a vedela som to aj ja. Učiteľ už bol aj nervózny z tých žiakov. Ani jeden jediný žiak to nevedel. Musela som zakročiť. Vstala som a a prišla som k stolu na ktorom boli chemické látky. Hneď som vedela čo by som mala spraviť. Zmiešala som kyselinu a uhľovodík a vyčarovala som jednu užasnú farbu. Môj uhľovodík už nevyzeral iba ako voda mal nádhernú dúhovú farbu. Učiteľ bol veľmi mladý, pekný a elegantný muž. Mohol mať tak asi 26 až 28 rokov. Milo sa na mňa usmial a opýtal sa ma, že na akú školu chodím. Že tento čin bol hodní vysokoškoláka. Ja som mu odpovedala že som deviatačka a teraz sa chcem dostať na chemickú školu. Ako som to dopovedala zazvonilo na prestávku a všetci žiaci odišli z laboratória. V triede som bola iba ja a učiteľ. Rozprávali sme sa teda skôr on sa ma pokúšal presvedčiť aby som nastúpila k nim na školu, žeby to bolo užasne mať takú dobrú žiačku. Niekedy som mala pocit, že flirtuje. Rozprávali sme sa aj o chémii. Je to dobrý pocit ak niekto chápe rozumie tomu čo hovoríš. Tých niekoľko minút ma dokázalo presvedčiť otom aby som nastúpila na túto školu. V priebehu niekoľkých týždňov som úspešne spravila skúšky na gymnáziu a bola som prijatá. Začal sa rok a ja som sa veľmi rada učila a chémiu najradšej. V priebehu roka som spoznala lepšie nášho učiteľa a asi som sa doňho aj zaľúbila. Niekoľko krát som bola vypýtaná z iných predmetov aby som ukázala nejaké triky v laboratóriu. Časom sme sa skamarátili niekoľkokrát sme išli spolu von a bolo to úžasné. Na jednej prechádzke sme si veľmi dobre rozumeli a ako by sme si aj čítali myšlienky. Tomáš takto sa volal podišiel kumne odtiahol mi vlasy z líca a pomali sa jeho pery blížili k tým mojim a ten bozk bol najsladší aký som kedy dostala. Ten pocit je výborný keď nepočuješ nič, nieje ti zima ani teplo, nerozmýšľaš nad ničím a jedine čo ta trápi je iba to ze ten bozk sa raz skončí. Boli sme takto šťastný nič nás netrápilo. Až časom sme si uvedomí že život je zložitý a bolo by lepšie keby sme vtom nepokračovali. Vedeli sme že život bez lásky je ťažký ale život s takou láskou je ešte zložitejší. Cely druhy ročník som chodila po škole ako mátoha a to že som nebola so svojou láskou tak to sa preukázalo aj na známkach. Ako tretiačka som chcela prestúpiť na inú školu a aj by sa mi to podarilo keby som stále nemyslela len na Tomáša. Musela som teda svoj tretí ročník prežiť v blízkosti svojej lásky. V jeden deň si ma zavolal do svojho kabinetu ohľadom niejakej celoslovenskej chemickej sutazi. Jemne som zaklopala na dvere. Počula som dalej a vosla som. Na stolicke sedel Tomáš. Hňeď ako som zatvorila zasebou dvere povedal ze mi musi nieco povedat. Sadla som si tede na stoličku vedľa neho a počúvala som. Začal tým že mu veľmi chýbam že od tej doby čo sme boli spolu mal už niekoľko vzťahov ale že to už nebolo to čo mal somnou. Že každym jednym bozkom ktory dostal tak boliba omyl niečo čo sa na bozk ani nepodobalo. Ja som už bola na odchode nechcela som to počúvať.ruku som už mala na kľučke dverí a vtedy podišiel kumne a povedal mi aby som mu do oči povedala že ho už neľúbim. Pozrela som sa do jeho očí a vedela som že to nedokažem. Pozerali sme jeden na druheho a vedel sme že jeden patrí druhému. Po čase sa usmial a kľakol si na jedno koleno a požiadal ma o ruku. Nedokázala som povedať nie veľmi dobre som vedela že táto osoba je moja chýbajúca polovička. Ako tretiačka som sa zasnúbila s učiteľom mojím Tomáškom. Po skončený školy sme mali nádhernú svadbu a teraz čakáme babätko. Sme štastn všetci traja.
Posted on: Fri, 05 Jul 2013 08:39:56 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015