Druhá kapitola Ako vznikol náš vesmír? — Polemika KOZMONAUTI s nadšením fotografujú Zem, keď sa im v okne kozmickej lode vynorí ako obrovská guľa. „Je to najkrajšia časť vesmírneho letu,“ povedal jeden z nich. Ale v porovnaní so slnečnou sústavou sa naša Zem zdá veľmi malá. Slnko by mohlo pojať milión takých planét, ako je naša Zem, a ešte by zostalo miesto! No mohli by mať také fakty o vesmíre nejaký vplyv na váš život a na jeho zmysel? Vyberme sa v mysli na krátky výlet do vesmíru, aby sme videli našu Zem a Slnko z diaľky. Naše Slnko je len jednou z ohromného množstva hviezd v špirálovom ramene galaxie Mliečna cesta, ktorá sama je len nepatrnou časťou vesmíru. Voľným okom je možné vidieť niekoľko zahmlených svetelných škvŕn, ktoré sú v skutočnosti ďalšími galaxiami, ako je napríklad nádherná a väčšia Androméda. Mliečna cesta, Androméda a asi 20 ďalších galaxií je gravitačne viazaných do kopy alebo skupiny galaxií, pričom všetky tieto galaxie sú len malou súčasťou obrovskej superkopy galaxií. Vo vesmíre sa nachádza nespočetne veľa superkôp, ale to ešte nie je všetko. Kopy nie sú roztrúsené vo vesmíre rovnomerne. Z veľkej vzdialenosti vyzerajú ako tenké pláty a stuhy okolo prázdneho priestoru, vytvárajúc štruktúry podobné bublinám. Niektoré galaktické štruktúry sú také dlhé a široké, že pripomínajú veľký múr. To možno prekvapí mnohých, ktorí si myslia, že náš vesmír sa vytvoril sám, náhodnou kozmickou explóziou. „Čím jasnejšie vidíme vesmír so všetkými jeho úžasnými detailmi,“ domnieva sa istý dlhoročný prispievateľ do časopisu Scientific American, „tým ťažšie budeme môcť nejakou jednoduchou teóriou vysvetliť, ako to všetko vzniklo.“ Doklady poukazujú na začiatok Všetky jednotlivé hviezdy, ktoré vidíte, patria ku galaxii Mliečna cesta. Až do dvadsiatych rokov 20. storočia sa zdalo, že táto galaxia je jediná. Pravdepodobne však viete, že odvtedy pozorovania väčšími teleskopmi dokázali opak. V našom vesmíre je najmenej 50000000000 galaxií. Nemyslíme tým 50 miliárd hviezd — ale najmenej 50 miliárd galaxií, a v každej z nich sú miliardy hviezd podobných nášmu Slnku. No to, čo vtedy v dvadsiatych rokoch otriaslo vedeckými názormi, nebolo ohromujúce množstvo obrovských galaxií. Bol to fakt, že všetky sú v pohybe. Astronómovia odhalili pozoruhodnú skutočnosť: Spozorovali, že keď galaktické svetlo preniká hranolom, svetelné vlny sú roztiahnuté, čo poukazovalo na pohyb veľkou rýchlosťou smerom od nás. Čím bola galaxia vzdialenejšia, tým sa jej vzďaľovanie javilo rýchlejšie. To svedčí o rozpínajúcom sa vesmíre! I keď nie sme profesionálni astronómovia ani astronómovia amatéri, dokážeme si predstaviť, že rozpínajúci sa vesmír by mal zásadný vplyv na našu minulosť — a zrejme aj na našu osobnú budúcnosť. Tento proces muselo niečo začať — sila dostatočne intenzívna na to, aby prekonala obrovskú gravitáciu celého vesmíru. Máte dobrý dôvod opýtať sa: ,Čo by mohlo byť zdrojom takej dynamickej energie?‘ Hoci väčšina vedcov sleduje minulosť vesmíru až po veľmi malý, hustý začiatok (singularitu), nemôžeme sa vyhnúť kľúčovej otázke: „Ak v určitom bode v minulosti bol vesmír blízky stavu singularity, teda mal nekonečne malé rozmery a nekonečnú hustotu, musíme sa opýtať, čo bolo predtým a čo bolo mimo tohto vesmíru... Musíme čeliť problému Začiatku.“ — Sir Bernard Lovell. To predpokladá viac než len nejaký zdroj obrovskej energie. Potrebná je aj predvídavosť a inteligencia, lebo ako sa zdá, rýchlosť expanzie je veľmi presne nastavená. „Keby sa bol vesmír rozpínal o jednu bilióntinu rýchlejšie,“ povedal Lovell, „teraz by už všetka hmota vo vesmíre bola rozptýlená... A keby [sa bol rozpínal] o jednu bilióntinu pomalšie, gravitačné sily by spôsobili, že približne v prvej miliarde rokov existencie vesmíru by došlo k jeho kolapsu. A opäť, neexistovali by žiadne dlhoveké hviezdy a žiaden život.“ Pokusy vysvetliť začiatok Vedia dnes experti vysvetliť pôvod vesmíru? Mnohí vedci, pre ktorých je nepohodlná predstava, že vesmír bol stvorený nejakou vyššou inteligenciou, vytvárajú dohady o tom, že sa nejakým mechanizmom sám vytvoril z ničoho. Javí sa vám to rozumné? Takéto dohady obyčajne obsahujú nejakú obmenu teórie inflačného modelu vesmíru, ktorú v roku 1979 skoncipoval fyzik Alan Guth. No pred časom Dr. Guth pripustil, že jeho teória „nevysvetľuje, ako vznikol vesmír z ničoho“. Dr. Andrej Linde bol v jednom článku časopisu Scientific American otvorenejší: „Vysvetlenie tejto počiatočnej singularity — kedy a kde sa to všetko začalo — stále zostáva najnezdolnejším problémom modernej kozmológie.“ Ak odborníci v skutočnosti nevedia vysvetliť ani pôvod, ani počiatočný vývoj nášho vesmíru, nemali by sme hľadať vysvetlenie niekde inde? Áno, máte dobré dôvody uvažovať o niektorých dokladoch, ktoré mnohí prehliadajú, ale ktoré vám umožnia hlbšie vniknúť do tejto otázky. K týmto dokladom patria presné parametre štyroch základných síl, ktoré sú zodpovedné za všetky vlastnosti a zmeny ovplyvňujúce hmotu. Pri zmienke o základných silách niektorí možno zaváhajú a pomyslia si: ,To je len pre fyzikov.‘ Nie je to tak. Tieto základné fakty stojí za to zvážiť, lebo sa nás dotýkajú. Presné nastavenie Tieto štyri základné sily hrajú úlohu v nesmierne veľkom kozme i v nekonečne malých zložkách atómu. Áno, súvisia so všetkým, čo vidíme okolo seba. Prvky nevyhnutné pre náš život (najmä uhlík, kyslík a železo) by nemohli existovať, keby tieto štyri sily, ktoré pôsobia vo vesmíre, neboli presne nastavené. O jednej sile sme sa už zmienili, je ňou gravitácia. Ďalšou je elektromagnetická sila. Keby bola táto sila podstatne slabšia, elektróny by sa neudržali v okolí atómového jadra. ,Bolo by to niečo závažné?‘ spýta sa možno niekto. Áno, lebo atómy by sa nemohli zlučovať a tvoriť molekuly. A naopak, keby bola táto sila oveľa silnejšia, elektróny by boli pripútané k jadru atómu. Medzi atómami by nemohli prebiehať žiadne chemické reakcie — čo by znamenalo, že by neexistoval život. Už z tohto hľadiska je zrejmé, že naša existencia a náš život závisia od presného nastavenia elektromagnetickej sily. A zamyslime sa nad tým v kozmickom meradle: Už aj malá odchýlka v elektromagnetickej sile by ovplyvnila Slnko, a tým by pozmenila svetlo dopadajúce na Zem, čo by zas spôsobilo, že v rastlinách by len ťažko prebiehala fotosyntéza, alebo by vôbec nebola možná. Mohlo by to tiež obrať vodu o jej jedinečné vlastnosti, ktoré sú nevyhnutné pre život. Teda opäť, presné nastavenie elektromagnetickej sily rozhoduje o tom, či žijeme, alebo nie. Rovnako životne dôležitá je intenzita elektromagnetickej sily vo vzťahu k ďalším trom silám. Napríklad niektorí fyzici vypočítali, že táto sila je 10 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000000 000 000 (1040)-násobok sily gravitácie. Zdalo by sa, že pridanie jednej nuly k tomuto číslu (1041) by bola malá zmena. No znamenalo by to, že gravitácia by bola proporcionálne slabšia, a Dr. Reinhard Breuer hovorí, k čomu by to viedlo: „Pri nižšej gravitácii by hviezdy boli menšie a gravitačný tlak v ich vnútri by nezvýšil teplotu natoľko, aby mohla začať prebiehať syntéza jadier: Slnko by nemohlo žiariť.“ Iste si viete predstaviť, čo by to pre nás znamenalo! Čo keby bola gravitácia proporcionálne silnejšia, takže toto číslo by malo len 39 núl (1039)? „Už aj pri takejto nepatrnej zmene,“ pokračuje Breuer, „by sa predpokladaná dĺžka života hviezdy, ako je Slnko, výrazne skrátila.“ A iní vedci sa domnievajú, že nastavenie tejto sily musí byť ešte presnejšie. Áno, naše Slnko a iné hviezdy majú dve pozoruhodné vlastnosti — dlhodobú výkonnosť a stabilitu. Pouvažujme o jednoduchom znázornení. Vieme, že ak má motor auta pracovať výkonne, potrebuje presný pomer paliva a vzduchu; technici konštruujú zložité mechanické a počítačové systémy, aby optimalizovali výkon. Ak to platí o obyčajnom motore, ako je to s výkonným „spaľovaním“ hviezd, ako je naše Slnko? Hlavné sily, ktoré majú na tom podiel, sú presne nastavené, optimalizované pre život. Je táto presnosť len náhodná? Staroveký muž Jób dostal otázku: „Vyhlásil si pravidlá, ktorými sa riadia nebesia, alebo určil si zákony prírody na zemi?“ (Jób 38:33, The New English Bible) To neurobil žiaden človek. Teda kde sa vzala taká presnosť? Dve jadrové sily Štruktúra vesmíru prezrádza oveľa viac ako len presné nastavenie gravitácie a elektromagnetickej sily. S naším životom súvisia aj ďalšie dve fyzikálne sily. Tieto dve sily pôsobia v jadre atómu a poskytujú hojnosť dokladov o niečej prezieravosti. Všimnime si silnú interakciu, ktorá viaže protóny a neutróny v jadre atómu. Vďaka tejto väzbe môžu vznikať rôzne prvky — ľahké (napríklad hélium a kyslík) a ťažké (napríklad zlato a olovo). Zdá sa, že keby bola táto interakcia iba o 2 percentá slabšia, existoval by iba vodík. Naopak, keby bola o trošku silnejšia, mohli by vznikať iba ťažšie prvky, ale žiaden vodík. Malo by to vplyv na náš život? Keby vesmíru chýbal vodík, naše Slnko by nemalo palivo, ktoré potrebuje na vyžarovanie životodarnej energie. A, samozrejme, nemali by sme žiadnu vodu ani potravu, lebo vodík je v oboch prípadoch základnou zložkou. Štvrtá sila v tomto rozbore, nazývaná slabá interakcia, reguluje rádioaktívny rozpad. Ovplyvňuje aj termonukleárnu aktivitu nášho Slnka. ,Je táto sila presne nastavená?‘ opýtate sa možno. Matematik a fyzik Freeman Dyson vysvetľuje: „Slabá interakcia je miliónykrát slabšia ako jadrová sila. Je práve taká slabá, aby sa vodík v Slnku spaľoval pomaly a plynule. Keby bola slabá interakcia oveľa silnejšia alebo oveľa slabšia, všetky formy života závislé od hviezd podobných Slnku by opäť boli ohrozené.“ Áno, tento presný stupeň spaľovania udržiava na našej Zemi teplo — no nespaľuje ju — a udržiava nás pri živote. Okrem toho vedci sú presvedčení, že slabá interakcia hrá určitú úlohu v explóziách supernov, ktoré sú považované za mechanizmus tvorby a šírenia väčšiny prvkov. „Keby tieto interakcie boli v nejakom ohľade trochu odlišné od toho, aké v skutočnosti sú, tieto hviezdy by nemohli vytvárať prvky, z ktorých sme vy i ja zložení,“ vysvetľuje fyzik John Polkinghorne. Dalo by sa toho povedať ešte viac, ale pravdepodobne už chápete, o čo ide. Tieto štyri základné sily sú obdivuhodne presne nastavené. „Všade okolo nás akoby sme videli doklady toho, že príroda presne vedela, čo urobiť,“ napísal profesor Paul Davies. Áno, presné nastavenie základných síl umožnilo existenciu a funkciu nášho Slnka, našej nádhernej planéty s jej životodarnou vodou, našej atmosféry, ktorá je taká nevyhnutná pre život, a obrovskej škály vzácnych chemických prvkov na Zemi. Ale položte si otázku: ,Prečo je tu také presné nastavenie a aký má pôvod?‘ Ideálne parametre Zeme Naša existencia si vyžaduje presnosť aj v iných ohľadoch. Zamyslime sa nad rozmermi Zeme a nad jej polohou vo vzťahu k ostatným telesám v našej slnečnej sústave. Biblická kniha Jób obsahuje tieto otázky vedúce k pokore: „Kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem?... Ak vieš, kto určil jej miery?“ (Jób 38:4, 5) Tieto otázky si dnes tak ako nikdy predtým vyžadujú odpoveď. Prečo? Lebo o našej Zemi boli odhalené úžasné veci — vrátane jej veľkosti a jej polohy v našej slnečnej sústave. Nikde vo vesmíre nebola nájdená taká planéta ako Zem. Je pravda, že niektorí vedci poukazujú na nepriame doklady toho, že okolo určitých hviezd obiehajú telesá, ktoré sú stovkykrát väčšie ako Zem. Naša Zem má však veľkosť, ktorá presne vyhovuje našej existencii. V akom zmysle? Keby bola Zem o trochu väčšia, jej gravitácia by bola silnejšia a vodík, ľahký plyn, by sa zoskupoval, keďže by nemohol uniknúť zemskej gravitácii. Atmosféra by tak bola nevhodná pre život. Na druhej strane, keby bola Zem o trochu menšia, životne dôležitý kyslík by unikal a povrchové vody by sa vyparili. V obidvoch prípadoch by sme nemohli žiť. Zem je tiež v ideálnej vzdialenosti od Slnka, čo je faktor nevyhnutný na to, aby sa životu darilo. Astronóm John Barrow a matematik Frank Tipler študovali „pomer polomeru Zeme a vzdialenosti od Slnka“. Prišli k záveru, že ľudský život by neexistoval, „keby sa tento pomer trochu odlišoval od toho, ktorý vyplýva z pozorovania“. Profesor David L. Block poznamenáva: „Výpočty ukazujú, že keby bola Zem situovaná len o 5 percent bližšie k Slnku, asi pred 4 miliardami rokov by došlo k nezvládnuteľnému skleníkovému efektu [k prehriatiu Zeme]. A naopak, keby Zem bola umiestnená len o 1 percento ďalej od Slnka, asi pred 2 miliardami rokov by došlo k nezvládnuteľnej glaciácii [veľkú časť zemegule by pokrývali obrovské platne ľadu].“ — Our Universe: Accident or Design? (Náš vesmír: náhoda, alebo zámer?) K spomínanej presnosti možno pridať fakt, že Zem sa raz za deň otočí okolo vlastnej osi, správnou rýchlosťou na vznik miernych teplôt. Venuša sa okolo svojej osi otočí za 243 našich dní. Len si predstavte, že by to Zemi trvalo tak dlho! Extrémne teploty vyplývajúce z takých dlhých dní a nocí by sme nemohli prežiť. Ďalším veľmi dôležitým detailom je dráha našej Zeme okolo Slnka. Kométy majú širokú eliptickú dráhu. Našťastie Zem takú dráhu nemá. Jej obežná dráha je takmer kružnicová. A aj to nás chráni pred smrtiacimi teplotnými extrémami. Prehliadať by sme nemali ani polohu našej slnečnej sústavy. Keby bola bližšie k stredu galaxie Mliečna cesta, gravitačný účinok okolitých hviezd by deformoval obežnú dráhu Zeme. Naopak, keby bola táto sústava situovaná na samom okraji našej galaxie, nočná obloha by bola takmer bez hviezd. Hviezdny jas nie je pre život nevyhnutný, ale či nie je vďaka tomu naša nočná obloha oveľa krajšia? A na základe súčasných predstáv o vesmíre vedci vypočítali, že na okrajoch Mliečnej cesty by nebolo dosť potrebných chemických prvkov na vytvorenie slnečnej sústavy, ako je naša. Zákon a poriadok Z osobnej skúsenosti pravdepodobne viete, že všetky veci majú sklon strácať usporiadanosť. Každý majiteľ domu si uvedomuje, že keď sú veci ponechané len tak, časom prestanú fungovať alebo sa rozpadnú. Vedci hovoria o tejto tendencii ako o „druhom termodynamickom zákone“. Pôsobenie tohto zákona môžeme vidieť každý deň. Keď je nový automobil alebo bicykel ponechaný len tak, stane sa z neho šrot. Opustite budovu, a stane sa z nej ruina. Ako je to s vesmírom? Tento zákon platí aj tam. Človek by teda predpokladal, že poriadok v celom vesmíre by sa mal zmeniť na úplný neporiadok. No nezdá sa, že by sa s vesmírom niečo také dialo, ako zistil profesor matematiky Roger Penrose, keď študoval stav neusporiadanosti (čiže entropie) v pozorovateľnom vesmíre. Logickým vysvetlením takých zistení je záver, že keď vesmír vznikol, bol v stave usporiadanosti a stále je vysoko organizovaný. Ako poznamenal astrofyzik Alan Lightman, vedci „považujú za záhadu, že vesmír bol vytvorený s takým vysokým stupňom usporiadanosti“. Dodal, že „nejaká dobrá kozmologická teória by konečne mala vysvetliť tento problém entropie“ — prečo vo vesmíre nevznikol chaos. Naša existencia je v skutočnosti v rozpore s týmto uznávaným zákonom. Teda ako je možné, že tu na Zemi vôbec žijeme? Ako bolo už predtým uvedené, je to základná otázka, na ktorú by sme mali chcieť poznať odpoveď. [Poznámky pod čiarou] Galaxia Mliečna cesta má priemer asi trilión kilometrov — áno, 1000000000000000000 kilometrov! Svetlo prekoná túto vzdialenosť za 100000 rokov a táto jedna galaxia má vyše 100 miliárd hviezd! V roku 1995 si vedci všimli zvláštne správanie najvzdialenejšej hviezdy (SN 1995K), akú kedy pozorovali, ktorá explodovala vo svojej galaxii. Tak ako supernovy v blízkych galaxiách, aj táto hviezda sa stala veľmi jasnou a potom pomaly bledla, ale v priebehu dlhšieho času, než bolo pozorované kedykoľvek predtým. Časopis New Scientist to zakreslil do grafu a vysvetlil: „Svetelná krivka... je roztiahnutá v čase presne o hodnotu, ktorú by sme očakávali, keby sa táto galaxia od nás vzďaľovala takmer polovičnou rýchlosťou svetla.“ Aký záver z toho vyplýva? Je to „zatiaľ najlepší doklad toho, že vesmír sa naozaj rozpína“. Inflačná teória sa zaoberá tým, čo sa stalo zlomok sekundy po tom, ako začal existovať vesmír. Obhajcovia inflácie [rýchleho rozpínania] sa nazdávajú, že vesmír bol spočiatku submikroskopický a potom sa rozpínal rýchlejšie, ako sa šíri svetlo, čo je tvrdenie, ktoré nemožno overiť v laboratóriu. Inflácia zostáva diskutovanou teóriou. Vedci zistili, že chemické prvky odzrkadľujú úžasný poriadok a súlad. Zaujímavé doklady sú uvedené v dodatku „Stavebné jednotky vesmíru“ na strane 26. [Rámček na strane 15] Snaha spočítať hviezdy Odhaduje sa, že galaxia Mliečna cesta má viac ako 100000000000 (100 miliárd) hviezd. Predstavte si encyklopédiu, ktorá by každej z týchto hviezd venovala jednu stranu — nášmu Slnku a zvyšku našej slnečnej sústavy by bola vymedzená jedna strana. Koľko zväzkov by musela mať táto encyklopédia, aby obsiahla hviezdy v Mliečnej ceste? Keby táto encyklopédia mala zväzky primeranej hrúbky, vraj by sa nezmestila ani do Newyorskej verejnej knižnice, ktorá má 412 kilometrov políc! Ako dlho by vám trvalo, kým by ste preskúmali tieto stránky? „Keby ste v nej listovali rýchlosťou jedna strana za sekundu, trvalo by vám to vyše desaťtisíc rokov,“ uvádza kniha Coming of Age in the Milky Way. No hviezdy, ktoré tvoria našu galaxiu, sú iba malou čiastkou hviezd v odhadovaných 50000000000 (50 miliardách) galaxií vo vesmíre. Keby táto encyklopédia venovala každej z týchto hviezd stranu, nezmestila by sa ani do políc všetkých knižníc na svete. „Čím viac vieme o vesmíre,“ poznamenáva táto kniha, „tým viac vidíme, ako málo toho vieme.“ [Rámček na strane 16] Jastrow o začiatku Robert Jastrow, profesor astronómie a geológie na Kolumbijskej univerzite, napísal: „Len málo astronómov mohlo očakávať, že táto udalosť — náhly zrod vesmíru — sa stane dokázaným vedeckým faktom, no pozorovania nebies cez teleskopy ich nutne priviedli k tomuto záveru.“ Potom sa vyjadril k dôsledkom: „Astronomické dôkazy o Začiatku uvádzajú vedcov do nepríjemnej situácie, lebo veria, že každý jav má nejakú prirodzenú príčinu... Britský astronóm E. A. Milne napísal: ,Nemôžeme vysloviť žiadne tvrdenia o stave vecí [na začiatku]; pri božskom čine stvorenia je Boh nepozorovaný a bez svedkov.‘“ — The Enchanted Loom—Mind in the Universe. [Rámček na strane 17] Štyri základné fyzikálne sily 1. Gravitácia — veľmi slabá sila na úrovni atómov. Ovplyvňuje veľké objekty — planéty, hviezdy, galaxie. 2. Elektromagnetizmus — hlavná sila príťažlivosti medzi protónmi a elektrónmi, ktorá umožňuje tvorbu molekúl. Blesk je jedným z prejavov tejto sily. 3. Silná interakcia — sila, ktorá spája protóny a neutróny v jadre atómu. 4. Slabá interakcia — sila, ktorá riadi rozpad rádioaktívnych prvkov a výkonnú termonukleárnu aktivitu Slnka. [Rámček na strane 20] ,Kombinácia zhôd okolností‘ „Urobte slabú interakciu trochu silnejšou, a nebude vznikať žiadne hélium; urobte ju trochu slabšou, a takmer všetok vodík sa zmení na hélium.“ „Pravdepodobnosť existencie vesmíru, v ktorom je nejaké hélium a kde explodujú aj supernovy, je veľmi malá. Naša existencia závisí od tejto kombinácie zhôd okolností a od ešte prekvapivejšieho vzájomného vzťahu jadrových energetických hladín, ako to predvídal [astronóm Fred] Hoyle. Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich generácií vieme, ako sme sa sem dostali. Ale tak ako všetky predchádzajúce generácie ešte stále nevieme prečo.“ — New Scientist. [Rámček na strane 22] „Špeciálne podmienky na Zemi vyplývajúce z jej ideálnej veľkosti, zloženia prvkov a takmer kružnicovej obežnej dráhy v dokonalej vzdialenosti od dlhovekej hviezdy, Slnka, umožnili akumuláciu vody na zemskom povrchu.“ (Integrated Principles of Zoology, 7. vydanie) Bez vody by sa na Zemi nemohol objaviť život. [Rámček na strane 24] Veríte len tomu, čo vidíte? Mnohí racionálne uvažujúci ľudia uznávajú existenciu vecí, ktoré nemôžu vidieť. V časopise Discover z januára 1997 bola uverejnená správa, že astronómovia zistili existenciu niečoho, čo nakoniec označili asi za tucet planét obiehajúcich okolo vzdialených hviezd. „Zatiaľ sú tieto nové planéty známe len z toho, ako ich gravitácia ovplyvňuje pohyb hviezd, okolo ktorých obiehajú.“ Áno, viditeľné účinky gravitácie vytvorili základ pre vieru astronómov v existenciu nebeských telies, ktoré nevideli. Zodpovedajúce doklady — nie priame pozorovanie — boli dostatočným základom, aby vedci prijali to, čo bolo ešte neviditeľné. Mnohí, ktorí veria v Stvoriteľa, prichádzajú k záveru, že majú podobný základ na prijatie toho, čo nemôžu vidieť. [Rámček na strane 25] Sir Fred Hoyle vysvetľuje v diele The Nature of the Universe: „Ak by sme sa chceli vyhnúť otázke stvorenia, bolo by nevyhnutné, aby všetka hmota vo vesmíre bola nekonečne stará, a to je nemožné... Vodík sa neustále premieňa na hélium a iné prvky... Ako potom došlo k tomu, že vesmír sa skladá takmer výlučne z vodíka? Keby hmota bola nekonečne stará, bolo by to celkom nemožné. Teda keď vidíme, že vesmír je tým, čím je, otázke stvorenia sa jednoducho nedá vyhnúť.“ [Obrázok na strane 12, 13] Naše Slnko je v galaxii Mliečna cesta celkom nepatrné, ako je to znázornené podobnou hviezdou (rámček) v špirálovej galaxii NGC 5236 Mliečna cesta má vyše 100 miliárd hviezd a je len jednou z vyše 50 miliárd galaxií v známom vesmíre [Obrázky na strane 14] Astronóm Edwin Hubble (1889–1953) si uvedomil, že červený posun vo svetle zo vzdialených galaxií ukazuje, že náš vesmír sa rozpína, a preto musel mať začiatok [Obrázok na strane 19] Presné nastavenie síl, ktoré riadia naše Slnko, vytvára práve také podmienky, aké vyhovujú nášmu životu na Zemi
Posted on: Tue, 01 Oct 2013 17:32:07 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015