Neviem, čo ma to chytilo, ale dnes som sa na chvíľu zamyslela, čo ma, ale tak naozaj, za posledných 10 rokov, "chytilo" z oblasti, ktorá ma stále zaujíma, súčasnej pôvodnej tvorby (pravdaže, vážnej hudby).Čo tak vo vás zostane trčať a vždy sa vráti...A tuším som našla len dve veci: na Varšavskej jeseni Pendereckého Jutrznia. V tom čase ho obvinili kritici, že v Klavírnom koncerte už skĺzol do socrealizmu. Možno...Jutrznia na jednom koncerte s Gubajdulininými Pašiami. Nebe a dudy! Jasnosť, vynaliezavosť, elegancia, zreteľnosť, krása , možno aj Pendolínove (tak sa Penderovi dnes vysmievajú) najkrajšie duchovné dielo. A Gubajdulina: Kvílenie, chaos,gulag,ťažká práca vydržať takú skladbu.Ten druhý zážitok už sprostredkovaný z TV, na Arte. Boulez,ako dirigent a autor, 4 visuté pódiá, živá hudba s elektronikou, možno vrchol, nad ktorý sa už nedá vystúpiť. Skrátka, fascinácia dokonalosťou, možná už asi len vo veľkej, preplnenej sále,v Paríži (Ircam). Jedno ľudské, druhé nadľudské...Asi som toho prežila v tejto oblasti už veľmi veľa. A tak si niektorí namýšľajú, ževraj som prestala mať rada hudbu. Iba som začala už plávať v jej nádhernom veľkom mori a nie sa metať v lokálnom rybníčku ako ryba na piesku...
Posted on: Mon, 30 Sep 2013 14:06:24 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015